close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

5. kapitola

19. prosince 2008 v 20:44 | mia-sama(t)
Tak a ja je to tu!!! MôJ REKORD! JE TU PIATA KAPITOLA A TO PO DVOCH DňOCH! JA SI MYLÍM ŽE JE TO NIEČO AKO EXTRA PR9LOHA KU PR8ZDNINÁM.(hihi) Tak vám prajem pekné čítanie a dúfam, že sa bude lúbiť ďalšia časť:

5. kapitola


Po dlhšom čase kráčania stále nikto nič nehovoril. Themia bola celkom vzadu. Nevyzerala najšťastnejšie a tak ju chcel Ichigo trochu posmeliť "My sa ešte veľmi dobre nepoznáme. No ja si myslím, že to tvoj kapitán prehnal nie?" "Dobre, že to urobil!" keď to hovorila jej pohľad smeroval do zeme "A to prečo?" "Ani vlastne neviem." Zodvihla hlavu a usmiala sa na neho.
Ichigo sa na ňu tiež pozrel s úsmevom. "Nemohli by sme si trochu pohnúť?" spýtala sa Matsumoto, trochu ospalo. "Tak načo čakáš?" povedala Rukia a rozbehla sa prvá. "Má pravdu." Za ňou sa rozbehla Themia. Boli už niekoľko desať metrov pred nimi, no všetci ich dobehli.
Brána sa otvorila a všetci vyšli v ľudskom svete. A Ichigo len tak tresol "Aké krásne je byť doma!" "To veru hej." Pridala sa Themia. "Len sa nerozplyňte." Povedala Matsumoto, keď okolo nich prechádzala. "Neviem Matsumoto, čo by si ty povedala, keby si nevidela svoju rodinu 2 mesiace." Zagánil sa Ichigo.
"Mám jednu otázku, keď sme už tu tak ako sa tu máme pohybovať?" spýtal sa Yumichika. "Hej krásavec práve to idete vybaviť." Povedala Themia ktorá išla úplne iným smerom. "A ty si sa kam vybrala?" "No domov, kde bývam." Zatvárila sa tak ako keby to nikto netušil. "Ach tak zajtra." Povedala a vyskočila na strom a už ju tam nebolo vidieť. "Tak, čo ako je to s tým aby nás videli?" ešte raz sa spýtal Yumichika. "Ach už radšej poďme lebo mi začína liezť na nervy." Povedala Matsumoto a rukami zalomcovala.

V URAHAROVOM OBCHODÍKU
"Tak tá zásielka je tu, ako ste si priali." "Ďakujem vám." Pousmiala sa Rukia. A odišla preč.

NA DRUHÝ DEŇ
"Ichigoooooooooooooo!" vrešťal na neho jeho otec aby sa zobudil. Pomalý sa vytackal zo svojej izby a prišiel dolu. Prekvapene pozrel na Rukiu "Čo ty tu robíš?" spýtal sa a sadol si za stôl. "Oni-chan, to si ju už nepamätáš?? veď Rukia tu býva už dávno. A včera ste sa vrátili z toho výletu." povedala Yuzu. "Yuzu nerieš to. Vyzerá to tak, že braček má alzheimera." Povedala Karin. "To máš teda pravdu." Dodala s menším smiechom Rukia. "A vieš, že dnes je prvý deň kedy ideš do školy?" Ichigo vyvalil oči na Karin o čom to rozpráva. "Mala si pravdu Karin má alzheimera!" pritvrdila jej Rukia.

Cestou do školy sa Ichigo ani raz nepozrel na Rukiu, ktorá za ním išla a stále mu hovorila dookola "Ichigo, to si už vážne taký, že ma ani nepočuješ? Veď som ti povedala prepáč." Ichigo sa zrazu zastavil "Ja ťa počujem. A nemusíš mi to opakovať už toľký raz." "Ale ti sa na mňa stále hneváš!" povedala Rukia s trochu smutným hlasom. Ichigo sa k nej otočil a pozrel sa jej do očí "Poviem ti to len raz tak ma počúvaj! Ja sa na teba už nehnevám, ale možnože cítim k tebe niečo iné ako hnev. Rozumieš?" Rukia sa pri týchto slovám začervenala. A rýchlo sa snažila ísť, aby ju Ichigo nevidel. No mala smolu, pretože to zbadal a usmial sa sám pre seba. Rozbehol sa za ňou, aby neprišiel neskoro.

"To čo má znamenať!!!!!!!!!!!!" Ikkaku vrieskal na celú triedu. "Akože čo?" povedal neprítomne Ichigo. "No to, že prečo musíme trčať tu??" "Asi preto, že nemáte asi kam ísť. Nie?" Zazrel Ichigo na Matsumoto. "Mýliš sa. Vďaka našej Themi-chan máme dva byty." "Fúha to dievča má asi veľké zdroje a to chodí len na základnú." "Ona nebude chodiť do školy." povedala Rukia "A to zas prečo?" "Lebo trénuje s Yoru-sama. "Aha." Dodal na koniec debaty Ichigo lebo začalo zvoniť na hodinu.

Zatiaľ, čo sa ostatný učili Themiu čakal súdny deň. Musela sa stretnúť so svojou matkou. Čakala na ňu v parku a sedela na lavičke kde sa mali stretnúť. Preboha už mešká dve hodiny kde dopekla je. Ak sa neukáže do piatich minút ja odchádzam. Hovorila si sama pre seba. "Prepáčte." Spýtala sa jej žena ktorá mohla mať okolo 31 rokov a bolo s ňou ešte jedno dievča v 14 rokoch. "Čo by ste si priali?" prihovorila sa milo Themia "Hľadám jedno dievča. Má hnedé vlasy, asi dlhé a také silno zelené oči." "Prepáčte ale také dievča som tu nevidela." Povedala so súcitom v hlase. "O to nevadí. A náhodou slečna nepoznáte dievča menom Themia?" "Nie, ale aj ja sa volám Themia." "Preboha si to ty. Ja som to vedela, že si to ty." Themia sa postavila a povedala "Prosím o čom to hovoríte?" "Ty si ma nepamätáš? To som ja tvoja mama, ktorá ťa nechcela opustiť." Usmiala sa na Themiu. Themii sa zrazu vynorili spomienky na ten deň a pozrela sa na ňu "Prečo si to urobila," povedala Themia a bolo jej v očiach vidieť nenávisť. "Prepáč mi to ja som musela. To kvôli tvojej staršej sestre Ayume." "Čože ja mám sestru?" vyhŕkla na ňu Themia. "Áno. Ja som sa vrátila ku svojmu starému priateľovi s ktorým som mala Ayume. Ty a tvoj otec ste sa mi priplietli do cesty len náhodou tak, preto som ťa musela opustiť. Vrátila som sa k Ayame lebo na tú som za tie roky zabudla tak som jej to vynahradila takto. Ale teraz svoj čin chcem napraviť. Budeme bývať spolu všetci štyria. Dobre?" "Nie. Ja bývam s otcom a tak to aj ostane. A prepáčte ja už musím ísť." Obišla dve ženy a rozutekala sa preč. "Mama ja som ti to vravela, že ťa nemá rada." "Má smolu mohla mať lepší život. Poď Ayume musíme ti kúpiť tie nové šaty, lebo už nemáš žiadne." Povedala a odišla aj s Ayume.
Themia sedela na múriku v parku. Zrazu k nej niekto prišiel "Čo sa stalo?" spýtal sa Hisagi a prisadol si k nej. "Nechaj ma." Povedala s plačom Themia a ešte viac sa rozplakala. "Themia povedz čo sa ti stalo?" "Ja ju nenávidím." Pritisla si kolená k sebe a pustila ešte väčší plač. "Ale koho?" spýtal sa Hisagi a naklonil k nej hlavu aby mu to povedala. Pozrela na neho a povedala "Moju mamu." "A to už prečo?" "To je jedno. Proste mi veľmi ublížila." A zaborila hlavu do kolien a plakala čím ďalej tým viac. "Môžem vedieť ale ako?" "Nechcem o tom hovoriť." "Tak dobre. Ale smiem ťa o niečo požiadať?" "Hn" to bola Themiina odpoveď "Tak asi nie." "Hn" takto to asi išlo 10 minút. Hisagi nevedel čo už má Themii povedať, pretože plakala stále viac a viac, keď jej niečo povedal. NO začal znovu "Themia nemá význam plakať. Načo plakať pre takú osobu ktorá ti ublížila?" Themia sa na neho pozrela a z očí jej tiekli slzy. Ach prečo sa na mňa tak pozerá. Ale musím povedať, že ešte nikdy sa takto nepozerala. Má oči plné smútku, ale aj malej nádeje. Nikdy som v jej očiach nevidel toľko pocitov. Furt ich mala chladné skoro bez života. Len občas v nich bolo možné spozorovať nejaké city, alebo je to v jej očiach ťažko vyčítať. Ale prečo sa mňa pozerá. Hovoril si sám pre seba. Themia sa na neho pozerala stále ako keby čakala, že ej niečo pekné povie a v tom "Neboj bude to dobré." A usmial sa na ňu, čo nebolo veľmi vo zvyku. Themia odvrátila pohľad a chvíľu pozerala do zeme. Slzy jej kvapkali na šaty, ktoré si obliekla len kvôli nej. A v tom sa vrhla do náruče Hisagiho, ktorý ostal ako obarený. Pravdu povediac spanikáril. Ale nakoniec sa odvážil aj on a objal ju. Plakala v jeho náručí, no už pomenej ako keby ju to ukľudňovalo. Zrazu Themii začal pípať mobil. Vedela, čo to znamená "Na blízku je hollow." "A aká je poloha?" "Pri škole Karakurskej strednej škole." Obaja sa zodvihli a začali utekať smerom ku škole.

PRI ŠKOLE
"Kde dopekla je." "Utiekol." V tom sa Hisagi aj Themia otočili a uvideli tam stáť Hitsugayu. "A nevieš náhodou kam tak zmizol?" opýtala sa Themia "Sledoval som ho ale neviem vystopovať jeho reitatsu."
"Tŕŕŕŕn." Zapípal Themii mobil a ona to zdvihla. "Kto tam je?" "Tu je Ayume Keigo. Tvoja nevlastná sestra." "Čo chceš." Povedala chladným tónom "Chcem sa s tebou stretnúť a hneď teraz." "Ale ja teraz nemám čas." "Tak budeš musieť lebo som ti povedala že sa so mnou stretneš." "A nestretnem." A zložila telefón. "Tak čo budeme robiť?" spýtala sa Themia "Pre teraz nič. Budeme čakať kým sa znovu neobjaví." " To nebude nutné." "Kurosaki? Čo ty tu?" "Len som prišiel povedať, že Rukia sa o toho Hollowa postarala." "Super tak to tu nemusím byť." Povedala Themia s radosťou v hlase. "A kam ideš?" "Preč. Tak Ahoj." A Themia sa rozbehla preč. Smerovala na tréning k Yoruichi. A ostatný sa tiež vyparili, alebo inak povedané išli domov.


TO BE CONTUINED


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LuC* LuC* | 19. prosince 2008 v 20:50 | Reagovat

http://t3reza.blog.cz/0812/finale-sonb#komentar-44582111

pls dej hlas pro LuC*..moc mi pomůžeš..a je to finále..mooc důležité..děkuji a sorry za reklamku..:)

2 Tsuki ***SB*** ktore ta moc lowuje :-) Tsuki ***SB*** ktore ta moc lowuje :-) | Web | 19. prosince 2008 v 21:00 | Reagovat

ty vole ja by som to asi nerozdychala keby mi to mama urobila....a mat taku sestru tak jej asi vyskriabem oci

krasny dielik :)) tesim sa na dalsi :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Design vytvorený pre prehliadač Google CHROME
themia-chan.blog.cz 2008-2012


Locations of Site Visitors