Tak konečne je tu ďalšia kapitola príbehu. A touto kapitolou otváram oficiálny dej príbehu!:)
6 kapitola
Jej oči zaregistrovali tmavú miestnosť. Strašne ju boleli ruky, brucho aj hrudník. Zle sa jej dýchalo no pomáhal jej s tým nejaký prístroj. V rukách mala pozapichované hadičky. Všimla si, že má na nich jazvy. Stále nevedela kde je. Nechápala prečo je napojená na prístroje. Dokonca mala aj nejaké kábliky popripájané k bruchu. Pokúsila sa o pohyb rukou, no vtom začal pípať prístroj s, ktorým boli spojené kábliky, ktoré boli popripájané k jej bruchu. Ucítila v ňom ostrú bolesť a začalo ju to príšerne bolieť. V tom prišiel do miestnosti ošetrovateľ s Unohanou a začali na prístroji niečo stláčať. Bolesť v jej bruchu sa pomaly zmenšovala. Unohana sa na ňu pozrela a v tom uvidela otvorené oči a zostala ako zamrznutá. Oči na ňu smutne pozerali a hľadali odpoveď, ale žiadnej sa nedočkali. Unohana len prekvapene povedala trochu hlasnejším hlasom "HI-NAM-ORI! Ty si.." nezmohla sa na tie slová. Zrazu zobrala injekciu a pichla ju do jednej z hadičiek. HInamori sa v tom zavreli oči a zaspala.
Unohana sa ponáhľala ako sa len dalo. Dorazila k miestnosti kde bol vrchný kapitán. Zaklopala a vstúpila. Yamamoto sa na ňu pozrel a povedal
"Deje sa niečo Unohana?" "Po pravde povedané áno. Pod kapitánka 5 jednotky sa prebrala s kómy." Yamamoto na ňu pozeral a o chvíľu prehlásil "Informujte o tom jej blízkych." "Rozumiem." povedala a odišla. Cestou späť sa jej premietol obraz Hinamori. Bolo jej zle keď ju tak videla trpieť.
"Deje sa niečo Unohana?" "Po pravde povedané áno. Pod kapitánka 5 jednotky sa prebrala s kómy." Yamamoto na ňu pozeral a o chvíľu prehlásil "Informujte o tom jej blízkych." "Rozumiem." povedala a odišla. Cestou späť sa jej premietol obraz Hinamori. Bolo jej zle keď ju tak videla trpieť.
Keď dorazila do svojej jednotky zmobilizovala Isane nech pripraví nejaké lieky. Zavrela sa do svojej kancelárie a pozerala na telefón. Či je vhodná chvíľa to urobiť teraz. Zdvihla ho a vytočila číslo. Ozývalo sa pípanie, no po chvíli to niekto zdvihol "Ánoooo??"
povedala Matsumoto s unudeným hlasom. "Prepáčte, že vyrušujem pod kapitánka 10 jednotky ale dostala som rozkaz vám niečo oznámiť." "Kapitánka Unohana. Aké prekvapenie, že sa práve vy ozývate. A čo je to za oznam a vlastne prečo to máte ako rozkaz, ak sa smiem opýtať?" "Je to rozkaz od vrchného kapitána Yamamota." "Tak to je asi dôležité. Prosím hovorte." povedala s udiveným hlasom. "Totiž ide tu o pod kapitánku 5 jednotky." "Čože Hinamori sa zase niečo stalo?" strach v jej hlase bol taký veľký, že sa až triasla "Nie nestalo. Práveže mám dobré správy. Prebrala sa z kómy, no musela som jej dať sedatíva aby zaspala. Náhodou aby sa jej niečo nestalo." "Ale veď to je skvelá správa. Veľmi pekne vám ďakujem." "A Matsumoto prosím vám povedzte to aj ostatným blízkym osobám, dobre?" "Pravdaže."
a Matsumoto zložila. Unohana si mohla vydýchnuť, no ešte jedna vec ju trápila čo sa stane s Hinamori.
povedala Matsumoto s unudeným hlasom. "Prepáčte, že vyrušujem pod kapitánka 10 jednotky ale dostala som rozkaz vám niečo oznámiť." "Kapitánka Unohana. Aké prekvapenie, že sa práve vy ozývate. A čo je to za oznam a vlastne prečo to máte ako rozkaz, ak sa smiem opýtať?" "Je to rozkaz od vrchného kapitána Yamamota." "Tak to je asi dôležité. Prosím hovorte." povedala s udiveným hlasom. "Totiž ide tu o pod kapitánku 5 jednotky." "Čože Hinamori sa zase niečo stalo?" strach v jej hlase bol taký veľký, že sa až triasla "Nie nestalo. Práveže mám dobré správy. Prebrala sa z kómy, no musela som jej dať sedatíva aby zaspala. Náhodou aby sa jej niečo nestalo." "Ale veď to je skvelá správa. Veľmi pekne vám ďakujem." "A Matsumoto prosím vám povedzte to aj ostatným blízkym osobám, dobre?" "Pravdaže."
a Matsumoto zložila. Unohana si mohla vydýchnuť, no ešte jedna vec ju trápila čo sa stane s Hinamori.
V ĽUDSKOM SVETE
Páni keď toto poviem kapitánovi iste sa poteší. Hovorila si v duchu a išla si zobrať do kuchyne čaj. No vtom niekto zaklopal na dvere. Och kto to zase je. Rozčuľovala sa keď išla odomknúť dvere. Otvorila ich a na jej prekvapenie tam stál kto iný než "Kapitán? Čo tu robíte?" pozerala na neho s prekvapením. Neozvala sa odpoveď, len videla ako vstupuje do vnútra. Po chýli znovu vychádzal von a povedal "Matsumoto nikto mi nevolal?" "Nie." "Tak díki." otočil sa a pozrel na čierno vlasé dievča ktoré na neho čakalo. "Môže ísť Karin?" Karin len prikývla. Matsumoto si spomenula na to čo jej povedala Unohana "Ou kapitán?" "Deje sa niečo Matsumoto?" v tom sa pozrela Karin, ktorá na ňu tiež pozerala, no nepáčilo sa jej to. Nemala by som to tu radšej pred Karin hovoriť. Pozrela na kapitána a usmiala sa "Nič dôležité. Len kedy prídete?" " Asi o desiatej." povedal a chytil Karin za ruku a išli spolu dolu schodmi. Matsumoto sa za nimi pozerala a premýšľala. Prečo s ňou chodíte kapitán, tomu nechápem. Len viem, že sa mi to nepáči. Pretože ja si myslím, že s ňou chodíte len preto, aby ste zabudli na Hinamori a to čo jej urobil Aizen, lebo vás ten pocit zožiera. A v tom zavrela dvere.
V SP
Nastalo ráno. Ranné lúče, ktoré prenikali cez malé okienko ju prebudili. Myslela si, že to zo včera to bol iba sen. No keď sa porozhliadla zistila, že je to pravda. Prečo tu som. Čo sa mi stalo. Niekto mi niečo urobil? Alebo čo. "Dobré ráno Hinamori." povedala Unohana s úsmevom. "Dobré aj vám." povedala trochu chrapľavým hlasom. "Nenamáhaj sa veľmi. Idem ti teraz urobiť nejaké vyšetrenia, tak ak ťa bude niečo bolieť povedz mi." Hinamori len prikývla.
"Asi o hodinku budú výsledky hotové. A teraz si odpočiň." "Unohana? Príde ma niekto pozrieť?" to Unohanu
zaskočilo "Vieš Hinamori, nikto. Len ja pretože teraz nemôžu. Bolo by toho na teba priveľa." povedala a odišla. Hinamori zatvorila oči a zaspala.
zaskočilo "Vieš Hinamori, nikto. Len ja pretože teraz nemôžu. Bolo by toho na teba priveľa." povedala a odišla. Hinamori zatvorila oči a zaspala.
Nenávidím školu. Prečo ti vlastne som? To preto lebo ja hlupák som pred 4 rokmi súhlasil, no o chvíľu to bude 5, že pôjdem so sveta ľudí. Rukou si podopieral bradu a hľadel na učiteľku, ktorá niečo bľabotala, aby nakreslili. "Hej Hitsugaya Toushirou prosím povedzte o čom tak premýšľate?" zrazu nevedel čo má robiť len zo seba vysúkal "No čo budem kresliť." Ach prečo ja musím prežívať takéto muky. Sťažoval sa sám pre seba.
Hodina prebehla v pohode a nasledovala konečne cesta domov zo školy. "Hitsugaya?" pozrel na človeka ktorý prišiel k nemu. "Karin?" chytila ho za ruku a spýtala "Prečo si sa atak správal na výtvarke?" "Len som tak premýšľal o.." "O čom?" "O Soul Society." "Tým sa netráp." "Hmmm?" pozrel na ňu s udiveným výrazom. "Ja viem, že ti je smutno za domovom, veď si z neho preč už 4 roky." "Dík, že ma chápeš." "V pohode." "No je tu jedna vec. Chcel by som sa tam vrátiť na pár mesiacov." "V pohode." "Vážne?" "Áno." usmiala sa na neho.
Konečne prišli domov ku Hitsugayovi. "Ahoj." zakričal z dverí na Matsumoto, ktorá tam bola ako blesk, a mala konečne príležitosť mu to povedať. Teda aspoň si to myslela dovtedy pokým neuvidela Karin "Ahoj." prehlásila Matsumoto s veľkým úškrnom. "Dúfam, že ti nevadí, že prišla aj Karin. Ideme si spolu robiť úlohy." povedal "Nie to je v pohode." Matsumoto ustúpila, aby išli dnu. Dívala sa na Karin ako na cudziu. No nechcela jej zle lebo vedela, že je to Ichigova sestra.
Sedeli v obývačke za stolom. A keď sa Matsumoto vyparila z kuchyne povedala "Ja radšej pôjdem" Hitsugaya sa na ňu pozrel s vypľaštenými očami "A to už prečo?" "Kvôli Matsumoto. Zdá sa mi, že ma tu nechce." "Netrep sprostosti." povedal Hitsugaya a znovu sa zahľadel do zošita Matiky. Karin pozrela na hodinky a vtom uvidela "Preboha sú už 3 hodiny a ja som sľúbila Ichigovi, že postrážim malého." "A kedy si mala byť doma?" "Pred pol hodinou." rýchlo zbalila veci a zamierila k dverám. "Tak sa maj" povedala Karin a už išla preč. Hitsugaya sa vrátil k úlohe z matiky a prehlásil "Do pekla aj s blbou matikou. "Kapitán ako to rozprávate. A vlastne kde išla Karin." "Ale musela ísť domov." "Kapitán ja vám musím niečo povedať." "A čo?" pozrel sa na ňu "Včera mi volala Unohana." "A?" pozrel na ňu s unudeným výrazom ktorý hovoril ,Povieš to už konečne?, "A jedná sa o Hinamori. Totiž ona sa prebrala z kómy." Hitsugaya sa na ňu pozeral, ako keby tomu neveril. "Kapitán ste v poriadku?" pozrela na neho a spomenula si na to čo sa stalo keď mu oznámila, že Hinamori nemôže mať deti a bála sa že urobí to isté, no na jej prekvapenie "To je v poriadku" povedal a pozrel sa do zeme.
TO be contuined




Awojky mas u mna darcek k Vianociam :-))))
hned si pribeh precitam len musim obehnut SB XDDD