close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

8. kapitola

10. ledna 2009 v 15:10 | mia-sama(t)
Je tu 8 kapitola. Dúfam že to niekto prečíta! XD

8 Kapitola


"Ichigo nechaj ten pohár na mieste" Karin si nevedela dať radi s malým Ichigom a naháňala ho po dome aby niečo nevyviedol. "Počuješ polož ho. Rozbiješ ho!" zvrieskla na neho a to ho vystrašilo tak, že pohár položil a slzy sa mu mihali na krajíčku. Karin zobrala pohár zo stola a niečo si mumlala popod nos ako vety "Prečo musia chodiť každý deň preč. A ja musím strážiť malé dieťa." Položila pohár na dres išla si zapnúť televízor. Ichigo sa zatiaľ hral zo svojím najmylejším autíčkom. "Mohla by som mu zavolať, čo teraz robí."
"Tŕŕŕń." z tranzu ich vytrhol mobil zvoniaci Hitsugayovi. "Prepáč Hinamori. Iba to zodvihnem a potom sa môžeme porozprávať." "Ou ak je to dôležitý hovor ja radšej pôjdem." "Nie nechoď." Hinamori naňho pozrela a pousmiala sa. Ako si len vyrástol Hitsugaya. Si dokonca vyšší než ja. Hitsugaya šiel bokom, a zdvihol telefón "Kto tam je." "Neruším Hitsugaya?" "Karin. Ale vôbec nie." povedal s rozladeným hlasom pretože v si hovoril úplné niečo iné. Práveže vyrušuješ. To sa už nemôžem ani porozprávať s osobou, ktorá je moja najlepšia kamarátka. "To sa mi uľavilo. A vlastne kdesi." "No ja som v spoločenstve duší. Musel som sem odísť. Kvôli jednej záležitosti." "To je v poriadku. A prídeš do školy, že áno." "Nie neprídem. Tento rok už asi vôbec." "A to prečo?" Poviem ti hneď. Hinamori má o 3 týždne narodeniny. A ja po nej tiež o 3 týždne a dačo. Zase sa rozprával sám zo sebou. "Mám tu nejaké povinnosti." "Chápem. Ja už musím končiť. Ahoj." a zložila v tom momente telefón. No zbohom čo som to povedal. Ja som sa asi zbláznil. V tom prišiel k Hinamori a tá na neho veselo hľadela "Dúfam, že si to nezložil kvôli mne." "Ja som to nezložil. To tá osoba." "Ozaj porozprávaj my všetko čo sa tu udialo, kým ja som bola v bezvedomí." Hitsugaya na ňu pozrel s vystrašeným pohľadom. Zrazu ako keby v ňom niečo zastalo. "Tak teda dobre. A prečo tu vlastne stojíme nejdeme sa prejsť?" "Ja nemôžem vyjsť von z nemocnice." "Kto rozpráva, že pôjdeme von." "Tak môžeme ísť naspäť k mojej izbe. Aspoň ti ju ukážem." "To bude dobre. A cestou ti všetko porozprávam." pri tých slovách sa zarazil. Musel povedať osobe, ktorá stála vedľa neho ako trpela.

****

Keď prišli k Hinamorinej izbe a vošli do nej Hitsugaya stál pri dverách. Spomenul si ako odtiaľto niekedy pozoroval Hinamori, keď sa to stalo. Hinamori zatiaľ pricupitala k posteli a sadla si na ňu. Už nemala ten šťastný výraz keď stretla Hitsugayu. "V tejto miestnosti som ležala 3 roky. A to zásluhou môjho kapitána. A k tomu ešte aj tie ostatné veci." Hitsugaya neodpovedal. Hľadel po miestnosti pribudlo tu zopár prístrojov, ale inak sa nič nezmenilo. "Hinamori ani ja som tomu nemohol veriť, keď mi to všetko hovorili." hovoril s roztraseným hlasom. A pozrel na Hinamori. "Takže prečo si doyšiel do sveta ľudí?" hovorila s plačom. Všimol si, že slzy jej stekajú po tvári. "Chcel som odtiaľto ísť čo najďalej. Nemohol som na to myslieť." "Tak prečo si sa teraz vrátil? Dokonca si odišiel aj od svojej priateľky." "Karin už nie je moja priateľka. Rozišiel som sa s ňou." "A to kedy?" "Ešte predtým ako som išiel sem." "Chceš povedať že si bol vo svete ľudí pred, čo ja viem hodinou?" pozrela na neho neveriacim pohľadom. "Áno. Tak ako hovoríš. Dohodli sme sa, že budeme iba priatelia." "Tým pádom to ti ona volala." "Hej povedal som že môže zavolať kedy chce." "Ináč ďakujem, že si mi to všetko povedal. Aspoň by ma neklamali po celú dobu." "Dúfam že neruším túto dojemnú chvíľu ale Hinamori už musí späť." "V poriadku ja už aj tak idem. Ahoj zajtra ťa prídem pozrieť." "Ahoj." povedala a zamávala. "Tak Hinamori teraz ťa znovu napojím na tieto prístroje." "Dobre." Unohana začala s ,operáciou´ prístrojov. Hinamori pri tom dokonca zaspala.


O Mesiac a 3 týždne (asi)

Bože prečo ja ich musím zaniesť kapitánovi 10 jednotky a to ešte k nemu domov. Stonala cestou k nemu. Prišla ku dverám No tak nebojsa Hinamori a zaklop a zaklopala. "Už idem." bolo počuť otrávený hlas a kroky smerujúce ku dverám. Tie sa otvorili a Hinamori hneď začala "Kapitán Hitsugaya doniesla som vám tie papiere." "Ďakujem Hinamori. A nestoj tam vonku a poď ďalej." pozrel na ňu a taktiež ako on bola v riadnom strese. Nebola oblečená v shigamskom kimone, ale v obyčajnom. "Ja musím ešte niečo zariadiť." vykoktala zo seba Hinamori "Vonku je zima. A je to rozkaz od kapitána." "Hej nezneužívaj svoje postavenie."
zamračila sa na neho Hinamori. "Snáď som niečo povedal či nie??" Hinamori vstúpila dnu. Sadli si a rozprávali sa už asi hodinu o tých papieroch. "Je mi ľúto, že som to doniesla až pred koncom mesiaca." "A koľkého je vlastne dnes?" "Dnes je 29.6 ." "Fu ešte že si to doniesla dnes. A čo tam mám vlastne spraviť?" "Treba to podpísať. Tu na tejto strane a tu." postavil sa a išiel si zobrať zo zásuvky nejaké pero. Začal podpisovať. Preboha oproti Hinamori píšem ako kocúr. "Ako to môžeš takto písať?" hodil na ňu prekvapivý pohľad "Ako to myslíš?" "Že ako píšeš tak pekne." "Hinamori ty si sa asi zbláznila. Tie prístroje ku ktorým si bola pripútaná ťa úplne zmenili."

"Ja som sa nezbláznila!" ohriakla sa svoju obhajobu. "Ale zbláznila. Ja to viem. Zmenila si sa úplne." "Ako to myslíš úplne." v tom sa zasekol. Nevedel ako ďalej zo slovami. Len na ňu upieral pohľad s, ktorého Hinamori začínala mať červený odtieň na tvári. Ani si neuvedomoval, že sa k nej pomaly začal približovať. A v tom ju pobozkal. Hinamori nevedela čo robiť. Chcela sa ubrániť no niečo ju ťahalo aby v tom pokračovala ďalej. Chytil ju okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Nebránila sa. Vtom bozk prerušil a vyšlo z neho "Hinamori ja ťa nenútim." "Ja.." nezmohla sa na žiadne slová, pretože práve dostala bozk od človeka, od ktorého by to najmenej čakala. "Hinamori.." skočila mu do reči "Ja som sa rozhodla sama." ešte stále bola zaskočená tým bozkom. Objal ju a ona jeho tiež. Postavili sa a on ju vzal do náručia. Vyniesol ju po schodoch do spálne a tam ju opatrne položil na posteľ (prosím nekritizujte ma. Ja neviem ako sa to volá! čiže pre mňa je to obyčaj posteľ: kapišto?). Začal ju bozkávať a ona sa tomu vôbec nebránila. Pomaly ju začal vyzliekať a bozkávať krk. Hinamori sa tomu oddala úplne. Teraz ona bola hore a začala pre zmenu jemu vyzliekať shinigamské kimono. Pri tom jej stále na tvári visel červený odtieň.



Bolo asi pol šiestej ráno. Ležal na posteli a nevedel si spomenúť čo sa stalo v noci. Stále hľadel do stropu akoby si myslel, že mu to prezradí. Pozrel sa vedľa a tam uvidel ako spokojne spí Hinamori. Netrápilo ho či bude mať zato problémy. Znovu sa pozrel na strop. Snažil sa spomenúť čo sa stalo. No spomínal si len na malé útržky, ktoré sa snažil dať do hromady. Hinamori sa začali otvárať oči. Nevedela sa zorientovať, kde je. Preto sa posadila, aby lepšie videla miestnosť. Obzerala sa dookola a stále nevedela, kde je. Hitsugaya
si všimol, že sa prebrala No to bude skvelé keď sa dozvie, že sa mnou vyspala a chcel jej niečo povedať no nestihol to. Hinamori ho predbehla "Čo sa stalo?" nevedel čo má povedať vnútri mal pocit bezmocnosti no nejako zo seba vysúkal " Hina.." nemohol dokončiť vetu lebo sa k nemu obrátila Hinamori a on sa začal červenať. Pri pohľade na to že má len spodok zo svojho spodného prádla a jeho shinigamský vrch, ktorý jej bol samozrejme veľký a pritom zakrýval je prsia. (bože to si nevšímajte ja som nevedela ako to mám vyjadriť)Hitsugaya sa na ňu bez slova pozeral a pritom mu stále pribúdal červený odtieň. Zrejme už na to prišla. "Hitsugaya je ti niečo?" spýtala sa ho prekvapená Hinamori a na tvári jej hral úsmev. "Nie prečo." "Je ti niečo. Ja to viem." "Keď to fakt chceš vedieť. Tak ti to naznačím." naklonil sa k nej a vášnivo ju pobozkal.
To be CONTUINED

Dúfa že sa vám to páčilo! ja neviem mne sa to zdá trochu také urýchlené!!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tsuki  ♥tvoje SB-ktore ta ma moc rado  ♥ Tsuki ♥tvoje SB-ktore ta ma moc rado ♥ | Web | 10. ledna 2009 v 15:34 | Reagovat

tak to bolo uzasne a vobec to nebolo unahlene ja som sa do toho tak zazrala ze som ani nedychala :D rychlo pokracko lebo ma mas na svedomi

2 ayumi-tvoje SB ktore ta moc loviskuje ayumi-tvoje SB ktore ta moc loviskuje | Web | 10. ledna 2009 v 17:59 | Reagovat

ja som tiez nedychala...suhlasim s tsuki rychlo pokracko inak budes mat na svedomi uz dve osoby:D:D

3 alasari tvoje laviskujúce SB alasari tvoje laviskujúce SB | Web | 10. ledna 2009 v 21:05 | Reagovat

To bolo úžasné nevedela som od toho odtrhnúť oči

4 Nele.senpai Nele.senpai | Web | 11. ledna 2009 v 15:42 | Reagovat

jeeeeej to je nadherneeeeeee

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Design vytvorený pre prehliadač Google CHROME
themia-chan.blog.cz 2008-2012


Locations of Site Visitors