Tak. Ja vás len úpenlivo prosím, že vijdite z praudou von. Či sa vám príbeh páči. Ja som z projektu My story(dočasný názov príbehu. PO čase sa zmení) úplne že znechutená. Od začiatku sa mi to nepáči. A táto kapitola je fakt hrozná.
10.Kapitola
Pozrela na dvere či tam niekto nevojde. Kroky len prešli popri miestnosti. Themia sa zdvihla a znovu zamierila k papierom. Vytiahla svoju zložku a začala ju znovu od začiatku študovať. Našla to čo potrebovala. Sadla si a pozerala na to očami zarazila ju veta Pod kapitánka 9 jednotky Themia Kartner má vážne poranenie chrbtice. V dôsledku silného pádu môže prísť na pár dní o kontrolu nad nohami čiže aj čiastočne ochrnúť. PO tvrdom náraze môžu niektoré nervy na určitý čas prestať vysielať signály do mozgu a to je dôsledok tejto dočasnej straty kontroly nad nohami. Je možné, že pri takomto postupe aký si pod kapitánka zvolila sa môže stať, že je stav sa môže ešte zhoršiť. Je to pre ňu riskantné aj pri pádoch z menším narazením. No zatiaľ je jej stav v poriadku. "Môže sa ešte zhoršiť." Zatvorila spis a vrátila ho na miesto z kadiaľ ho vybrala. "Prečo sa to vtedy muselo stať. Prečo?" položila si hlavu na stôl a pozerala na tie hory papierov. "Ja som fakt vážne sprostá. Prečo som išla za shinigami. Vedela som, že riskujem toto tajomstvo. Ale predsa som sem išla." "Čo ak ma vyhodia." pozrela na dvere či niekto nejde. "Ja musím odísť. Ináč to skončí zle." po lícach jej začali stekať slzy.
********U Unohany*********** "Tak povieš mi to Hinamori, alebo nie" Hinamori sa na ňu nechápavo pozrela "Prepáč Unohana, ale ja neviem o čom to hovoríš" "Hinamori pozri sa tam dobre." Hinamori si znovu pozrela papiere a zrazu sa jej rozšírili zreničky. "To-to nie.." Hinamori sa na papier pozerala takmer neveriacky To nemôže byť pravda. Ja som tehotná, ale ako to. Pozrela na Unohanu "Hinamori aj pre mňa to bolo veľké prekvapenie, keď som to zistila. A prosím povedz mi kto je otcom." "Unohana ja nemôže. To nemôžem. Ty by si mu to určite povedala." "Nie ja ale ty!" "Ja nemôžem ." "Hinamori povedz mi to a ja ti sľubujem, že mu to nepoviem." "Ja sa bojím." "Nemáš sa čoho báť. Ja to nikomu nepoviem sľu.." v tom je Hinamori skočila do reči "Hitsugaya Taichou." Unohana sa na Hinamori neveriacky pozerala "Kapitán 10 jednotky si si istá Hinamori?" "Unohana ja som s nikým iný nespala len s ním." už mala slzy v očiach od stresu čo prežívala. "Hinamori ja ti poviem jedno. Ak chceš byť zdravá tak musíš sa vzdať dieťatka." "Unohana to nerobím. Nemôžem predsa ublížiť vlastnému dieťatku." a na tvári sa jej objavil malý úsmev. "Budem to skrývať do kedy to pôjde. A už radšej
pôjdem." "Tak teda dobre. A prosím príď za mnou o pár dní." "Hai" a vyšla z miestnosti.
pôjdem." "Tak teda dobre. A prosím príď za mnou o pár dní." "Hai" a vyšla z miestnosti.
*********V Sídle 9 jednotky**************
Po tvári je stále stekali slzy. Netrápilo ju vôbec kto ju tu takto nájde. Vôbec nechápala, prečo plače. "Som sprostá, strašne sprostá." hovorila si potichu "Prečo som sem išla. Nielenže riskujem svoje tajomstvo, ale aj život. Už kvôli mne trpelo veľa ľudí musí sa to skončiť. A keď to bude takto pokračovať budú tí ľudia trpieť ešte viac." a do očí sa jej nahrnuli znova slzy "Prečo som to ja sprostá zatajovala mohla som to povedať a bolo by dobre. Neboli s tým zatiaľ žiadne problémy tak dúfam, že už ani nebudú." utrela si oči a pritom stále mala hlavu položenú na kapitánovom stole. "Prečo som sa ja sprostá zamilovala. Prečo som sa zamilovala. Prečo práve doňho." a zase jej z očí tiekli čerstvé slzy, ktoré dopadali na nejaké papiere. Očí je zaklipkali a ona zaspala. No stále plakala. Hisagi už bol pri dverách a váhal či ich má otvoriť. Otvoril ich a na jeho prekvapenie uvidel Themiu ako sedí na jeho mieste a hlavu má položenú na stole. Prišiel k nej bližšie a zbadal, že spí. Pozrel na kopu papierov Tak ti si prezerala zdravotné spisy a zobral jeden z vrchu a začal ho pozerať Som zvedavý čo predo mnou skrýva vlastná jednotka. Pozrel na Themiu a tá sa pomrvila. Zdvihla sa a poobzerala sa po miestnosti. Vtom zbadala Hisagiho NO do pekla čo som to urobila. Zrejme prišiel na to , že som si pozerala spisy. "Viem, že si si pozerala spisy." "Ale ako" "Zase nie som až taký nevšímavý. Myslíš, že to nie je trochu divné, že som ťa tu našiel ležať?" "Ja sa ospravedlňujem" "ZA čo." "NO, že som pozerala spisy." pozrela sa na stôl a utrela si oči. Hisagi položil spis na kopy papierov a oprel sa o stôl "Trochu zvedavosti nikomu nezaškodí, že?" Themia sa na neho pozrela "Aj ja som zvedaví čo predo mnou skrýva moja samotná jednotka" Themiu ovládol divný pocit. Vedela, že to neskončí dobre. Znovu sa pozrela na stôl "Taichou. Ja sa bojím" znovu je začali stekať slzy po tvári a padali na stôl "Themia nemáš sa čoho báť. Tu sme v bezpečí." pozrel na ňu a uvidel že plače "Ale ja sa aj tak bojím, čo môže urobiť on nám všetkým už nie sme nikde v bezpečí." "Tak toto nehovor. My sme v bezpečí toho sa nemusíš báť." "To je jedno. Ja sa bojím v podstate o ..." nemohla to povedať
Nemôžem to povedať, že vás mám rada a, že sa bojím o vás a mojich priateľov. "O čo" nechápavo na ňu pozeral. "To nie je podstatné." "Ako myslíš." rukou nadvihol jej tvár aby sa jej díval rovno do očí. "Ja viem, že predo mnou niečo skrývaš a nebuď prekvapená, že ja to odhalím." "Ale ja si na to dám veľký pozor." "Ja na to aj tak prídem." pozeral sa je do očí až tak, že z toho Themia znervóznela. Zrazu jej začal pípať mobil. Odtrhla sa od HIsagiho postavila sa a zdvihla to "Kto tam je?" "Kde si Themia." "Ti krava nebľač tak." "Prečo by som nemala." "Lebo som ti to povedala." "Mali sme ísť predsa na týždeň k Lin Themia a ty si tu nie." "Sorry ale teraz fakt vážne nemôžem." "Zase ti začína blikať na maják a išla si s tými tvojimi šibnutými kamošmi
na nejaký výlet?" "To ťa nemusí trápiť. A vlastne áno tak ma nevyrušuj." a zložila to. HIsagi sa na ňu trochu nechápavo pozeral. "Tými šibnutými kamošmi sme mi?" "To si nevšímaj je to len moja spolužiačka. Ktorá nemá rada keď sa baby s jej partie motajú okolo iných ľudí ako ona." "Nechajme to tak. Čaká nás ešte veľa papierov. Tak do práce." "Hai" povedala Themia a začala vypisovať papiere ktoré boli položené na menšom stolíku a pritom si stále opakovala v hlave Musím ísť preč.
Nemôžem to povedať, že vás mám rada a, že sa bojím o vás a mojich priateľov. "O čo" nechápavo na ňu pozeral. "To nie je podstatné." "Ako myslíš." rukou nadvihol jej tvár aby sa jej díval rovno do očí. "Ja viem, že predo mnou niečo skrývaš a nebuď prekvapená, že ja to odhalím." "Ale ja si na to dám veľký pozor." "Ja na to aj tak prídem." pozeral sa je do očí až tak, že z toho Themia znervóznela. Zrazu jej začal pípať mobil. Odtrhla sa od HIsagiho postavila sa a zdvihla to "Kto tam je?" "Kde si Themia." "Ti krava nebľač tak." "Prečo by som nemala." "Lebo som ti to povedala." "Mali sme ísť predsa na týždeň k Lin Themia a ty si tu nie." "Sorry ale teraz fakt vážne nemôžem." "Zase ti začína blikať na maják a išla si s tými tvojimi šibnutými kamošmi
na nejaký výlet?" "To ťa nemusí trápiť. A vlastne áno tak ma nevyrušuj." a zložila to. HIsagi sa na ňu trochu nechápavo pozeral. "Tými šibnutými kamošmi sme mi?" "To si nevšímaj je to len moja spolužiačka. Ktorá nemá rada keď sa baby s jej partie motajú okolo iných ľudí ako ona." "Nechajme to tak. Čaká nás ešte veľa papierov. Tak do práce." "Hai" povedala Themia a začala vypisovať papiere ktoré boli položené na menšom stolíku a pritom si stále opakovala v hlave Musím ísť preč.
*********
"Hinamori si v poriadku?" spýtala sa jej Rukia. No nedostala odpoveď. "NO tak Hinamori povedz mi to? Už tu takto sedíš hodinu." "Ale sľúb mi, že to vážne nikomu nepovieš." "Sľubujem nepoviem." Hinamori sa z hlboka nadýchla "Rukia. Ja som tehotná." "To akože vážne?" pozrela sa na ňu a Hinamori tiež "Áno. A horšie je to, že to dieťa je Hitsugayove." "Hinamori mala by si mu to povedať." "To nemôžem Rukia. Radšej o to dieťatko prídem akoby som mu to mala povedať." "Dúfam, že si nemyslíš, že by si mu tým zničila život." "Ti my hádam čítaš myšlienky." "Vieš čo pomôžem ti dokedy sa to bude dať. Ale poviem ti, že v 4 mesiaci to bude už ťažšie zamaskovať." a usmiala sa na ňu "Ďakujem Rukia. Si poklad." Vtedy do miestnosti vtrhol Ichigo. "Ahoj." "Ahoj" pozdravili obe zborovo. "NO ako sa ti páči na úrovni pod kapitána?" rýchlo prehodila Hinamori na inú tému. "Zatiaľ je tu celkom dobre. Ešte, že som v tej istej jednotke ako Rukia lebo by ma asi porazilo." totiž nachádzali sa v budove 13 jednotky. "Poviem ti Hinamori, že sa nemusíš báť." povedala jej Rukia "A čoho by sa mala Hinamori báť?" zamiešal sa im do debaty Ichigo "To ťa nemusí trápiť. Ženské záležitosti." Ichigo sa na nich divne pozrel "Vy niečo tajíte, že." "Áno ale to ťa nemusí zaujímať." "Ach vy ženské" a odišiel z miestnosti." Rukia sa na Hinamori zvedavo pozrela "Povedz kedy sa to stalo." Hinamori na ňu hodila nechápaví pohľad. "Neviem čo myslíš." "No medzi tebou a kapitánom desiatej jednotky." Hinamori sa začervenala "Pred dvomi dňami" "To nemyslíš vážne Hinamori." "Ale myslím. Celkom vážne pred dvomi dňami. Bola som mu len zaniesť papiere za minulí mesiac a tak." "Hinamori neboj. Keď sa som to zvládla v 17 ty to zvládneš hravo aj v 16." "Prepáč Rukia, ale trochu ti nerozumiem." "NO ja myslím že ty si otehotnela asi mesiac po tvojich narodeninách. K tomu si pripočítaj 9 mesiacov a tak dostaneš, že budeš rodiť asi okolo marca." "Rukia len či sa toho ja alebo dieťatko vôbec dožijeme." "Hinamori proste musíš si len veriť že to zvládneš a nebáť sa toho." "To asi áno." a usmiala sa na ňu.
TO BE CONTUINED
Tak viem Themii a HInamori som asi kompletne zničila život v tejto poviedočke.




Hisa ako Hisagi :)