Vááááááááááá zase neskoro. Prosím o prepáčenie. Zakilujte ma, alebo čo mne to nevadí zaslúžim si to. T.T Tak toď vše asi XD Tu je kapitolka:
11. Kapitola
Themia sa vracala domov aj s prešpekulovaným plánom ako sa zajtra vytratí zo Spoločenstva duší. Stále si ho opakovala v hlave Musím sa zobudiť veľmi skoro. Potom musím prekĺznuť do Rukongaia, aby ma nikto nevidel. Strážcov nejako obalamutím, že tam musím niečo vybaviť , a keď budem dostatočne ďaleko od Seiretei pokúsim sa stadiaľ vytratiť. Malo by to vyjsť. Áno vyjde to som si istá, že áno. Keď prišla domov pobalila si hlavne veci, ktoré boli pre ňu veľmi dôležité. Pozrela na hodinky. Práve bolo okolo pol šiestej "Vychádza to presne podľa plánu." povedala si sama pre seba a usmiala sa.
*******************
"Hinamori prosím potom mi dones tie papiere do mojej kancelária ak ťa smiem poprosiť." "Jasné Matsumoto, že donesiem" "Veľmi pekne ti ďakujem Hinamori." Matsumoto sa na ňu usmiala a odišla. Hinamori si prezrela papiere a začala vypisovať. Po pol hodine ich mala hotové, no bála sa ich ísť zaniesť. Ja tam nemôžem ísť a pocítila zvláštny pocit. Odhodlala sa a zobrala papiere zo stola a vydala sa smerom k sídlu 10 jednotky. Stála pred dverami a rozmýšľala čo urobí. Znovu sa jej zmocnil ten zvláštny pocit. Ruka sa jej začala klepať, no aj napriek tomu zaklopala na dvere. "Ďalej" Hinamori okamžite spoznala komu ten hlas patrí. Otvorila dvere a povedala "Prepáčte že ruším, ale doniesla som papiere Matsumoto." Hitsugaya na ňu ani len nepozrel. "Zase ti ich dala vyplňovať, že?" "Hai" znela krátka odpoveď Hinamori "Za chvíľu príde tak ak chceš počkaj tu." "Nebudem vyrušovať ešte musím zariadiť nejaké v..." "Prepáčte, že idem neskoro" do miestnosti vtrhla Matsumoto celá zadychčaná. "Matsumoto?" "Áno?" povedala a ani si nevšimla Hinamori. "Ti si ma asi dobre nepočúvala." a hodil na ňu vraždiaci pohľad "Nechápem?" "Povedala si mi že už nikdy nedáš vyplňovať papiere Hinamori a čo bolo teraz??" "Kapitán mňa to mrzí, ale musela som niečo vybaviť." "Hovor." "Viete čo ste hovorili kapitánke Unohane. O čo ste ju prosili. Súhlasila s tým." "A preto si musela dať vyplňovať všetky tie papiere Hinamori?" "Ja som len dala zopár ináč som všetky sama vyplnila. Tak ako obvykle. Keď niečo nestihnem poprosím Hinamori aby mi s tým pomohla. Presne v takýchto prípadoch. A práve keď som ich chcela dokončiť zavolala si ma Unohana." "Nerada sa miešam do rozhovoru, ale musím povedať, že Matsumoto sa veľmi ponáhľala." "Hinamori ti si najlepšie stvorenie aké poznám." nastala chvíľka ticha. "Prepáčte ale ja už musím ísť." "Ďakujem za tie papiere." povedal Hitsugaya. "Dovidenia." Hinamori odišla z miestnosti. Rozbehla sa preč.
**********
"Rukia prečo mi nechceš povedať o čom ste sa ty a Hinamori rozprávali?" už asi hodinu s tým otravoval Rukiu. "Lebo a basta" za každým ho odbila Rukia. "Veď ti ma o niečo budeš prosiť." "Radšej by som sa už vrátila" "A to prečo?" "Ti sa pýtaš prečo?" otočila sa na Ichiga v očiach mala záblesk smútku, ktorý v tom okamihu ako sa objavil tak aj zmizol. No Ichigo ten záblesk spozoroval a pozrel sa na Rukiu ustarosteným pohľadom "Čo ťa trápi" "Len mi chýba Ichigo" "Tak to nie si jediná" prišiel ku nej a objal ju. "Nikdy nezabudnem na to keď si mi povedala že budeme mať dieťatko. Síce sa to vtedy nepáčilo mojej rodine ani tvojmu bratovi, ale teraz otec plače, keď malého berieme domov." "To áno pamätám ako si sa kvôli mne pohádal zo svojou rodinou, že sa s tebou nerozprávali niekoľko týždňov." "Pre teba by som urobil čokoľvek. A neboj dajú na neho pozor." "V to dúfam aj ja." pritisla sa k nemu bližšie a po tvári jej začali stekať slzy.
*********************V sídle 5 jednotky******************
Hinamori sedela schúlená na stoličke. V očiach mala prázdny pohľad, ktorý jej spočinul na okne. Vonku práve zapadalo slnko a Hinamori nič iné okolo seba nevnímala. Postavila sa podišla k nemu. Zrazu z nej vyšlo "Takto to ďalej nepôjde. Som na všetko sama. Ledva zvládam udržať poriadok v jednotke a teraz ešte toto." prenikavo sa pozrela na slnko "Teraz je mojou jedinou záchranou svet ľudí."
**************Ráno************
"Ešte, že som obišla tak" Themia sa usmievala a veselo si vykračovala uličkami Seiretei. "Takže ten plán mi bol na nič. Dobre že ma napadlo ísť za naším veliacim starúšikom." Zrazu sa v jej mysli odohral rozhovor medzi ňou a Yamamotom: Vchádzala do miestnosti a poklonila sa "Prepáčte, že vás ruším ale mám na vás jednu prosbu." "Hovor." pozrela sa na Yamamota a začala "Prosila by som vás o povolenie, aby som mohla odísť do ľudského sveta." "Dôvod?" "Chcela by som sa tam vrátiť ku svojej doterajšej činnosti. Teda presnejšie ničeniu Hollow." "Lenže ako som bol informovaný máte zákaz opustiť Seiretei." "Áno presne tak." "Domnievam sa, že ste prišli, preto lebo by vám váš kapitán neudelil povolenie." Themia len prikývla. "Podobná situácia sa stala aj pred niekoľkými rokmi. Udelil som vám povolenie, preto lebo ,ste ma prišli o to požiadať. A aj svoju úlohu ste si splnili. Takéto veci nerobím príliš často. Lenže teraz by som vám mohol udeliť povolenie, vlastne vy ste aj dostali za úlohu byť v ľudskom svete. Čiže je to vaša povinnosť shinigamiho plniť rozkazy. Máte za úlohu likvidovať Hollow v ľudskom svete a informovať nás o každom čo i len podozrivom pohybe Aizena. Rozumiete?" Themia na neho pozerala ako na zjavenie, ale nakoniec z nej vyšla odpoveď "Hai" Yamamoto niečo načarbal na papier a povedal "Tu je povolenie. Dúfam že rozumiete." "Ďakujem a rozumiem. Odovzdám to kapitánovi" uklonila sa. "Môžete odísť pod kapitánka 9 jednotky". "Dovidenia" Pozrela na Yamamota vyšla z miestnosti. "ten papier idem zaniesť a vypadnem z tadiaľto." rozbehla sa a vzala to skratkami cez strechy budov. Skočila do otvoreného okna. Poobzerala sa po miestnosti. Nikto tam nebol. Položila papier na stôl a podišla k oknu. Vyskočila z neho. Bežala najrýchlejšie ako vedela. Zastala a Vytiahla zanpakuto "Otvor sa" vstúpila do brány a tá sa za ňou zavrela.
******
Pozerala sa dohora. Po tvári jej stekali slzy. "Kapitán Aizen!" "KAPITÁN AIZEN!!!!" posledné slová zakričala. Hinamori prebrala. Sedela na okne, kde zaspala. "Kapitán Aizen." povedala si pre seba potichu. Poobzerala sa "Asi som tu včera zaspala, keď som sa pozerala von." Pozrela sa von a zrazu z nej vykĺzlo "Porada. Ja meškám" Zliezla z okna, v rýchlosti si zobrala zanpakuto a behom vyšla z pracovne. Bežala ako najlepšie vedela smerom ku sídlu vrchného kapitána. Vyskočila na zábradlie a potom sa rozbehla popod prístrešky budov. Zastavilo ju až "Nemusíš sa ponáhľať." Hinamori sa v tom momente otočila a ne jej prekvapenie tam bola "Matsumoto? Ako to myslíš?" "Preložil ju. A nebude sa konať v sídle 1 jednotky, ale tu takže si tu skoro medzi prvými." "Medzi prvými?" neisto pozrela na Matsumoto "Áno. Ešte nikto tu nie je okre mňa a kapitána." veselo sa na ňu pozrela. "Ale prečo o tom nič neviem." "Pretože iba teraz zmenili termín." Hinamori vedela komu ten hlas patrí Hitsugaya. Povedala si pre seba v duchu a pozrela sa smerom odkiaľ sa ozval hlas. Kľačal na zábradlí a ruky mal opreté o kolená. "Taichou. Vy mi privodíte infarkt" zvrieskla na neho Matsumoto. Zazrel na ňu "Aspoň tu bude pokoj." Matsumoto sa na neho zagánila. "Za to, že ste starší nemusíte byť taký drzý." "To ma netrápi." Ako vždy hodil na ňu vraždiaci pohľad. "Ako malé deti" vzdychla si Hinamori. Nastala chvíľa ticha, ktorú prerušila Matsumoto "Hinamori povedz mu niečo" "Prečo ja?" hodila na ňu spýtavý pohľad "Pretože si mladšia." "A čo je s tým, že som mladšia?" "To je jedno." "To nie je jedno Matsumoto." "Ach ženské" vzdychol si Hitsugaya. "AK nechceš aby som ti netresla po hlave tvojím zanpakuto tak radšej mlč" Odsekla mu Hinamori. "Presne Hinamori vám ukáže Taichou." "Vážne. Tak nech mi skúsi zobrať." "Aj by som ti ho zobrala. Ale ja nemôžem za to že ho nosíš stále vzadu na chrbte." Hitsugaya odvrátil pohľad od oblohy pozrel na Hinamori. Zase nastala trápna chvíľa ticha. "Ako vidím tak tu nie sme sami" povedal chladne. "Dobré ráno kapitán Kuchiki" pozdravila sa Hinamori. "Dobré ráno" dodala za ňou Matsumoto. "Dobré ráno" povedal chladne Byakuya. "Ale, ale koho to tu vidím. Pod kapitánka 5 jednotky." primiešal sa do rozhovoru Mayuri. "Myslel som si že po tom incidente sa tak rýchlo neuzdravíš." a na tvári sa mu objavil veľký úškrn. "Po akom incidente?" v hlase Hinamori bol cítiť strach. "Tak ty o tom nevieš? Zrejme ti to Kapitánka Unohana nepovedala." "Ja neviem o svojom stave skoro nič. Len nijaké informácie, ktoré som sa dozvedela od.." pozrela na Hitsugayu no ten si jej pohľad ani nevšimol. "..od Unohany" "Tak o tomto sa kapitánka Unohana nezmienila, že ti voľačo povedala. Som prekvapený. Unohana si vtedy nemohla odpustiť, akú chybu spravila pri tvojej operácii. Tak pristúpili na moju liečbu." Hitsugayovi sa pri týchto slovách zúžili zreničky Mayuriove metódy použili na Hinamori?
pozrel na Hinamori. Vyzerala vystrašene. Okolo Hinamori prešiel Byakuya a Renji. Teraz tam boli sami. "Smiem sa spýtať čo to bola za liečba?" Hinamori pozrela na Mayuriho. Jeho výraz bol zrazu prekvapený tak ako jeho odpoveď "Netušil som, že by ťa tá liečba zaujímala. Bola to obyčajná liečba v ktorej ti len podávali silnejšie lieky. No Unohana s tým nesúhlasila. Aj keď sa tvoj stav výrazne zlepšil po odobratí silnejších liekov sa zase zhoršil. Vrátili ti lieky ktoré si mala aj predtým." "Aké to boli lieky" "Kapitán Mayuri si veľmi dobre nepamätá čo to boli za lieky." "Tak" "To by aj mňa zaujímalo, aké to boli lieky, keď s tým Unohana nesúhlasila." povedal a pohľad mal zabodnutý v zemi a stále rozmýšľal ako mohli na Hinamori použiť Mayuriove metódy."Takže vy chcete vedieť čo to boli za lieky." na Mayuriho tvári sa objavil úškrn . "Boli to silné lieky. No v podstate to neboli lieky, ale drogy, ktoré používam pri výskumoch. No boli slabé. Ale pre organizmus pod kapitánky 5 jednotky boli prisilné. To preto sa jej tak rýchlo zlepšil stav. Páni tie časy 16 dávok denne. Organizmus jej akoby zošalel. Bránil sa im. To preto." úškrn sa ešte zväčšil. Hinamori neverila v tej chvíli sama sebe. Čo jej ešte zatajili! Hitsugaya zoskočil zo zábradlia. Drogy. A potom nech sa čudujú že stav sa jej ešte zhoršil. Prešiel okolo Mayuriho. Ani sa na neho nepozrel. "Matsumoto. Hinamori." povedal potichu. No Hinamori sa ani len nepohla. Hitsugaya okolo nej prešiel. Nepovedal jej nič, len ju chytil za ľavú ruku. Hinamori sa vtom prebudila z vlastných myšlienok. Pozrela na svoju ruku a potom na osobu, ktorá ju chytila. Zrazu veľmi znervóznela. Dala sa do kroku a Hitsugaya jej stále zvieral ruku.
pozrel na Hinamori. Vyzerala vystrašene. Okolo Hinamori prešiel Byakuya a Renji. Teraz tam boli sami. "Smiem sa spýtať čo to bola za liečba?" Hinamori pozrela na Mayuriho. Jeho výraz bol zrazu prekvapený tak ako jeho odpoveď "Netušil som, že by ťa tá liečba zaujímala. Bola to obyčajná liečba v ktorej ti len podávali silnejšie lieky. No Unohana s tým nesúhlasila. Aj keď sa tvoj stav výrazne zlepšil po odobratí silnejších liekov sa zase zhoršil. Vrátili ti lieky ktoré si mala aj predtým." "Aké to boli lieky" "Kapitán Mayuri si veľmi dobre nepamätá čo to boli za lieky." "Tak" "To by aj mňa zaujímalo, aké to boli lieky, keď s tým Unohana nesúhlasila." povedal a pohľad mal zabodnutý v zemi a stále rozmýšľal ako mohli na Hinamori použiť Mayuriove metódy."Takže vy chcete vedieť čo to boli za lieky." na Mayuriho tvári sa objavil úškrn . "Boli to silné lieky. No v podstate to neboli lieky, ale drogy, ktoré používam pri výskumoch. No boli slabé. Ale pre organizmus pod kapitánky 5 jednotky boli prisilné. To preto sa jej tak rýchlo zlepšil stav. Páni tie časy 16 dávok denne. Organizmus jej akoby zošalel. Bránil sa im. To preto." úškrn sa ešte zväčšil. Hinamori neverila v tej chvíli sama sebe. Čo jej ešte zatajili! Hitsugaya zoskočil zo zábradlia. Drogy. A potom nech sa čudujú že stav sa jej ešte zhoršil. Prešiel okolo Mayuriho. Ani sa na neho nepozrel. "Matsumoto. Hinamori." povedal potichu. No Hinamori sa ani len nepohla. Hitsugaya okolo nej prešiel. Nepovedal jej nič, len ju chytil za ľavú ruku. Hinamori sa vtom prebudila z vlastných myšlienok. Pozrela na svoju ruku a potom na osobu, ktorá ju chytila. Zrazu veľmi znervóznela. Dala sa do kroku a Hitsugaya jej stále zvieral ruku.
To be Contuined




juchúúúúú. už sa teším na novú časť.