Tak po dlhej dobe som konečne dopísala 13 kapitolu. Dnes som konečne nabrala chuť písať tak tu to máte. Je to trochu krátke no čo už. Fakt vážne sa ospravedlnujem že je prdávam až skoro už po dvoch mesiacoch. Už sa pracuje na 14 kapitole. len pre prípad.Tak tu to je:
13.kapitola
"Konečne domov. Len dúfam, že ten bol už fakt vážne posledný." vzdychla si a svoj zanpakuto zasunula späť do puzdra. Vykročila pomalým krokom po ceste a zahĺbila sa do svojich myšlienok. Strašne by ma zaujímalo komu patrí tá duševná sila. Cítim ju už od vtedy ako som sem prišla. Zrazu zastala. Zase. Ten tlak. Je strašne silný. Takto by mohol stačiť aj na pozíciu zástupcu pod kapitána. Poobzerala sa okolo seba či niekoho neuvidí. Nič tam nebolo. Radšej sa odtiaľto vyparím. V tom okamihu zmizla.
*************
"Koncom týždňa. Čiže o dva dni. Vôbec ak myslela piatok." pomaly kráčala uličkami Seiretei a premýšľala o odchode. "Zajtra by som sa už mala pustiť do tých spisov. DO kelu je skoro tma. Asi by som si mala pohnúť." pozrela na oblohu. Z časti už bola posiata hviezdami.
************
"Prepána tu je neporiadok." Themia sa obzerala po svojom byte. Prišla do svojej izby a ľahla si na posteľ a hneď zaspala.
*****Ráno***********
"Piiiiiiiiiiiiiiiiiii..." "Piiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii...." Themia schytila mobil a chcela ho prasnúť na zem. Udivene naň pozrela "E-mail? Teraz o pol piatej ráno. Čo preboha chcú." otvorila si e-mail. Z tváre jej stále nezmizol udivený výraz "Kto to preboha je iKurosaki@...." Pozrela na text. Zostala ako zamrznutá. "Čože?...... Skupina?.........To nie......" v očiach sa jej zrazu mihlo toľko pocitov, ako ešte nikdy. V podstate to u nej bolo skoro nemožné. Pretože vždy ich mala ľadové, skoro bez duše. Znovu jej začal pípať mobil. "Hollow?????" vzdychla si, zodvihla sa z postele a schmatla svoj zanpakuto. Pribehla k oknu v obývačke. Otvorila ho a vyskočila naň. Vyparila sa. Pristála na jednej budove pozrela na hľadač "Tu niekde by mal byť. Ale ja tu nič necítim." Poobzerala sa okolo seba "Asi nejaká chyba." Zavrela mobil. Zoskočila z budovy a po ceste sa pomaly vybrala smerom k nej domov. Prečo mi to tak bláznilo. Niečo sa s tým asi stalo. Iste tam majú poruchu. Blúdila myšlienkami a stále sa jej dookola zobrazovala len tá jedna. Rozhovor z jej kapitánom.
********
Sedela spotená na svojej posteli. Celá sa triasla. Po tvári jej stekali horúce slzy "Taichou....." utrela si ich. "Čo sa to so mnou deje. Prečo sa mi snívajú o ňom sny." z očí jej vyhŕkli ďalšie slzy. Znovu si ich utrela. "Prečo som musela pri všetkom zájsť tak ďaleko. Aizen, Hitsugaya..." znovu jej po tvári stekali slzy. "Ublížila som už dosť ľuďom. Nechápem prečo som ešte stále na tomto svete. Nemám za čo ani plakať." Postavila sa z postele a zamierila do kúpeľne. O pár minút s tade vyšla oblečená a tváriac sa akoby sa nič nestalo. Zobrala si zanpakuto a zamierila ku dverám.
Kráčala uličkami Seiretei. Cítila ako jej na tvár dopadá práve vychádzajúce slnko. "Už aby som to mala za sebou" zamrmlala si pre seba.
******************
"Ach ten prekliaty hollow. Kde je." Bežala po strechách budov a obzerala sa okolo seba. Započula niekoho kričať. Ihneď sa vydala za hlasom. Keď konečne dorazila na miesto odkiaľ krik pochádzal videla ako duša uteká pred hollowom. Zakričala "K zemi!" Duša patrila malému dievčatku a to hneď poslúchlo. Themia sa rozbehla a rozohnala mečom. Hollow zmizol. Zostala nehybne stáť, v nádeji že ho ucíti. Z tranzu ju vytrhlo "Ty si ten shinigami so silným reitatsu, čo tu pobehuje? Vôbec na to nevyzeráš." Themia sa ukľudnila a nedala sa mu "A ty si ten hollow, ktorý predo mnou uteká? Čo sa ma bojíš?" v tom zmizla. Objavila sa za ním "Radím ti. Nezahrávaj sa so mnou." to boli posledné slová, ktoré počul. Themiin zanpakuto bola posledná vec, ktorú videl. Už nemohol ujsť, pretože už bol mŕtvy. Themia pristúpila k malému dievčatku a prihovorila sa mu "Si v poriadku?" dievčatko prikývlo "Už sa nemusíš báť tá príšera ti už nikdy neublíži. Už je preč." Usmiala sa naň. Zobrala zanpakuto, obrátila a vykonala duševný pohreb. Aspoň niekto bude bez problémov.
***************
***************
"Takže toto ide sem a toto sem." práve triedila spisy a odkladala ich. "Páni to je ich zatiaľ len 30? Bože koľko ich ešte je." vzdychla a s odporom
pozrela na veľkú hŕbu papierov. "Už sa s tým prplem od rána a stále žiadny výsledok. Možno by som sem mohla zavolať Rukiu, aby som nebola taká sama." v tom jej niekto zaklopal na dvere. Prekvapene na ne pozrela a povedala "Vstúpte". Do vnútra vstúpila Rukia a Matsumoto. Hinamori na ne pozerala ako na nejaké strašidlá. "Hinamori, je tu zmena plánu odchádzame dnes." Hinamori sa síce spamätala, ale stále sa prekvapivo tvárila. "Hinamori ukonči prácu." "Prečo?" nechápavo sa spýtala. "Prečo asi prečo! Pretože za pol hodinu odchádzame!" nahučala na ňu Matsumoto. "Ale veď.." "Žiadne, ale. Šmikaj baliť kufre." Hinamori na ne čumela akoby jej stále nedocvaklo, čo od nej chcú. No nakoniec sa z nej vydralo "Dobre idem." no zostala tam stáť ako prikovaná. "Hinamori! Hybní kostrou. Chcem tam ísť ešte dnes." povedala teda skôr zakričala Matsumoto. "Matsumoto čo je to s tebou." Matsumoto sa chytila za hlavu. "Prepáč Hinamori, ale to ani ja neviem. Ničomu nerozumiem. Kapitán sa správa divne už od minulého týždňa, a ja som kvôli tomu tiež mimo." Hinamori sa zarazila To musí byť tým čo sa stalo v tú noc. "Neboj Matsumoto. To ho prejde a teba tiež. Že?" Rukia sa na ňu pousmiala a pohľadom prešla na Hinamori. Hinamori vedela, čo tým pohľadom výhražným myslí "Matsumoto Rukia má pravdu. Všetko sa dá do poriadku.". Hinamori prešla pohľadom od dievčat na papiere. Vzdychla si "Len mi poraďte, čo s nimi." Nastalo dlhé hrobové ticho. Po dlhej chvíli odmlky sa Hinamori lišiacky usmiala. "Myslím, že je čas naučiť sa niečo nové. Nechať starosti na iných. Prečo by som nemohla aj ja porušiť pravidlá?" Rukia a Matsumoto sa na ňu s údivom pozerali. Rukia sa otočila na Matsumoto s otázkou "Nevieš kto to je?" "Tak toto neviem. Ale táto Hinamori sa mi viac páči ako tá stará." pozrela na Hinamori. Ktovie prečo si sa takto zmenila. Ale táto zmena ti myslím, že prospeje Hinamori. "Matsumoto?" Matsumoto sa vytrhla z premýšľania a "Čo sa deje?" vyšla z nej prostá otázka. "Len, že koľko máte papierovačiek?" Matsumoto neisto odpovedala "No ešte máme vyplniť papiere ohľadom... Vlastne neviem ani čo to je. Kapitán hovoril, že ma to nemá čo trápiť" "Obvyklé" vzdychli si Rukia a Hinamori naraz. "Myslím, že kapitán Hitsugaya bude mať dosť času pokiaľ odíde. Dúfam, že ho poteším. Nemohol by sa postarať aj o tieto papiere?" zákerne sa uškrnula. "Ale pravdaže. Veľmi rád to urobí." Matsumoto v tom momente vybrala mobil a niečo do neho našťukala. Po chvíli čakania "Taichou nebuďte taký odporný." Matsumoto vyšla z miestnosti z replikou "Taichou". "Typické" vzdychla si Rukia. "Zakaždým sa takto hádajú. Ako malé deti." "Tak na to som už prišla" dala za pravdu Rukii. "Hinamori povedz mi prečo?" "Rukia ani ja sama nepoznám odpoveď na túto otázku. Len viem, že toto je teraz jediné riešenie, ktoré mi vyhovuje."
"Hinamori je tu ešte jeden spôsob ako sa zbavíš svojho strachu." "Rukia, ja nemôžem, pretože tá vec je vlastne mojím strachom." "Takže nemámme na výver. Od zajtra začneme a operáciou BÁBO. Prvý bod je, že to nejako povieme Matsumoto, Ichigovi a ešte niekomu. Druhý bod na tom sa ešte dohodneme. Ok?" "Ok" "Môžeme ísť" do vnútra vtrhla Matsumoto. Rukia s Hinamori len prikývli.
pozrela na veľkú hŕbu papierov. "Už sa s tým prplem od rána a stále žiadny výsledok. Možno by som sem mohla zavolať Rukiu, aby som nebola taká sama." v tom jej niekto zaklopal na dvere. Prekvapene na ne pozrela a povedala "Vstúpte". Do vnútra vstúpila Rukia a Matsumoto. Hinamori na ne pozerala ako na nejaké strašidlá. "Hinamori, je tu zmena plánu odchádzame dnes." Hinamori sa síce spamätala, ale stále sa prekvapivo tvárila. "Hinamori ukonči prácu." "Prečo?" nechápavo sa spýtala. "Prečo asi prečo! Pretože za pol hodinu odchádzame!" nahučala na ňu Matsumoto. "Ale veď.." "Žiadne, ale. Šmikaj baliť kufre." Hinamori na ne čumela akoby jej stále nedocvaklo, čo od nej chcú. No nakoniec sa z nej vydralo "Dobre idem." no zostala tam stáť ako prikovaná. "Hinamori! Hybní kostrou. Chcem tam ísť ešte dnes." povedala teda skôr zakričala Matsumoto. "Matsumoto čo je to s tebou." Matsumoto sa chytila za hlavu. "Prepáč Hinamori, ale to ani ja neviem. Ničomu nerozumiem. Kapitán sa správa divne už od minulého týždňa, a ja som kvôli tomu tiež mimo." Hinamori sa zarazila To musí byť tým čo sa stalo v tú noc. "Neboj Matsumoto. To ho prejde a teba tiež. Že?" Rukia sa na ňu pousmiala a pohľadom prešla na Hinamori. Hinamori vedela, čo tým pohľadom výhražným myslí "Matsumoto Rukia má pravdu. Všetko sa dá do poriadku.". Hinamori prešla pohľadom od dievčat na papiere. Vzdychla si "Len mi poraďte, čo s nimi." Nastalo dlhé hrobové ticho. Po dlhej chvíli odmlky sa Hinamori lišiacky usmiala. "Myslím, že je čas naučiť sa niečo nové. Nechať starosti na iných. Prečo by som nemohla aj ja porušiť pravidlá?" Rukia a Matsumoto sa na ňu s údivom pozerali. Rukia sa otočila na Matsumoto s otázkou "Nevieš kto to je?" "Tak toto neviem. Ale táto Hinamori sa mi viac páči ako tá stará." pozrela na Hinamori. Ktovie prečo si sa takto zmenila. Ale táto zmena ti myslím, že prospeje Hinamori. "Matsumoto?" Matsumoto sa vytrhla z premýšľania a "Čo sa deje?" vyšla z nej prostá otázka. "Len, že koľko máte papierovačiek?" Matsumoto neisto odpovedala "No ešte máme vyplniť papiere ohľadom... Vlastne neviem ani čo to je. Kapitán hovoril, že ma to nemá čo trápiť" "Obvyklé" vzdychli si Rukia a Hinamori naraz. "Myslím, že kapitán Hitsugaya bude mať dosť času pokiaľ odíde. Dúfam, že ho poteším. Nemohol by sa postarať aj o tieto papiere?" zákerne sa uškrnula. "Ale pravdaže. Veľmi rád to urobí." Matsumoto v tom momente vybrala mobil a niečo do neho našťukala. Po chvíli čakania "Taichou nebuďte taký odporný." Matsumoto vyšla z miestnosti z replikou "Taichou". "Typické" vzdychla si Rukia. "Zakaždým sa takto hádajú. Ako malé deti." "Tak na to som už prišla" dala za pravdu Rukii. "Hinamori povedz mi prečo?" "Rukia ani ja sama nepoznám odpoveď na túto otázku. Len viem, že toto je teraz jediné riešenie, ktoré mi vyhovuje."
"Hinamori je tu ešte jeden spôsob ako sa zbavíš svojho strachu." "Rukia, ja nemôžem, pretože tá vec je vlastne mojím strachom." "Takže nemámme na výver. Od zajtra začneme a operáciou BÁBO. Prvý bod je, že to nejako povieme Matsumoto, Ichigovi a ešte niekomu. Druhý bod na tom sa ešte dohodneme. Ok?" "Ok" "Môžeme ísť" do vnútra vtrhla Matsumoto. Rukia s Hinamori len prikývli.
*******Odchod***
"Poviem vám, že leňochod je rýchlejší než vy tri dokopy." rozčuľoval sa Ichigo. "Ichigo, prosím to si nechaj na potom." odbila ho Rukia "Fajn" tón jeho hlasu bol chladný. "Už radšej poďme, lebo toto nebude otvorené celý deň." prehlásila Matsumoto. A stalo sa prekročili prah brány, ktorá sa za nimi okamžite zavrela.
TO BE CONTUINED




Hlásím další pokráčko ... a koukám, že si to budu muset prečíst od začátku ... tenhle díl se mi velmi zalíbil ... jen nechytám moc pointu XD Tak jdem cítat od zacatku :D