close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

17. kapitola

13. srpna 2009 v 12:59 | blázonko themi-chan je bleachofil
Tak a znovu sa hlásim. Som sama prekvapená že som sa dokopala k ďalšej kapitole. Písala som ju u tety na notebooku. A to je ešte tá kapitola myslím že z prvého pozastavenia čo som písala. No neviem presne. Toto je trochu dhlšie(skoro na tri A4) ale sú tam pasáže ktoré vôbec nedávajú zmysel. Písala som čo ma napadlo. Tak dúfam že sa vám to aspoň trochu bude lúbiť. Hneď idem písať ďalšiu.

17.kapitola


Hitsugaya zaregistroval, že sa k bytu blíži nejaké reitatsu. Nevedel ho rozlíšiť. Do čerta asi je uzavreté. Predpokladám, že je to asi Matsumoto. Nikto iný by to nemohol byť. Asi to musím urobiť čo najskôr. Chcel natiahnuť ruku ku Hinamorinmu brušku, no nemohol to urobiť. Ani sám nevedel prečo sa začal sústrediť na Hinamorine reitatsu. Neviem ho tiež rozlíšiť. Mieša sa mi s tým druhým. Počkať. Ja by som v podstate nemal cítiť uzavreté reitatsu. To by to moje muselo byť niekoľko krát väčšie aby som to dokázal vycítiť. Ale moje nie je až také vysoké. Iba žeby.... Nie to nie. Pretrvaním vo svete ľudí nie. No možno tým že som sa musel naučiť prispôsobiť reitatsu aby bolo väčšie pri bojoch keď máme uzavretý limit. Veď teraz mi limit uzavretia až štvornásobne zvýšili. Ach načo nad tým vôbec teraz rozmýšľam. Lamentovanie nad reitatsu nechal tak a začal sa znovu sústrediť na Hinamorine reitatsu. Nevedel ako ale začal ho cítiť zreteľnejšie. Potom sa zase začal sústrediť na to druhé reitatsu. Aj to už cítil zreteľnejšie. Malo črty reitatsu Matsumoto. Potichu začal hovoriť "Matsumoto je už na poschodí. Za chvíľu je tu" Hinamori na neho neveriacky pozrela. Chcela niečo povedať no nevedela zo seba vydať ani hlásku. V mysli sa jej začali hmýriť myšlienky typu. Ako to....Veď to nemôže vycítiť. Obidve máme uzamknuté reitatsu. Dokonca ja reitatsu Matsumoto ani necítim. No cítim ale úplne nezreteľne. Iba ako malú machuľku. (Ach prepáčte mi tú omáčku okolo reitatsu ale musela som niečo napísať.) Odrazu bolo počuť cingot kľúčov ako otvárajú dvere. Matsumoto vstúpila do bytu. Prišla do obývačky a od prekvapenia jej spadol nákup. Pri pohľade na Hinamori a Hitsugayu horko ťažko zo seba vysúkala "Taichou čo vy tu?" Hinamori sa zrazu začínala triasť. Hitsugaya pustil Hinamorinu ruku a odtiahol sa od nej. Zhlboka sa nadýchol a pozrel vážnym pohľadom na Matsumoto. "Potrebujem sa s tebou porozprávať" Matsumoto len prikývla a potom dodala "Mám taký pocit, že osamote." Hitsugaya a Matsumoto odišli do vedľajšej miestnosti. Hinamori sa zošuchla na zem a po tvári jej začali stekať slzy. Snažila sa udržať prichádzajúci plač. Začínala sa silnejšie triasť. V mysli sa jej odohrávalo: Vyzerá, že toto je na mňa priveľa. Aby som bola k sebe úprimná, prehnal to. A veľmi. Ale je to aj moja vina, že tu teraz plačem. Prečo som si ho k sebe pripustila tak blízko a dovolila mu to! Prečo? Hinamori začala vzlykať. A stále si kládla tú otázku PREČO? Hitsugaya počul ako Hinamori vzlyká. V mysli si na seba zanadával. Do riti tak toto som nemal. To som už vážne taký k***t(prepáčte že tu nadávam. Ale táto situácia si to podľa ma vyžadovala. Budem sa snažiť aby sa to u mňa až tak veľmi nevyskytovalo. Fakt GOMEN),že ubližujem osobe ktorú milujem ? "Taichou to nič. Nechajte to tak. Aj sama si za to môže, že si vás k sebe pustila tak blízko. Sama vie že je to pre ňu veľmi riskantné." Povedala Matsumoto veľmi vážne. Hitsugaya si prestal všímať Hinamori a ignoroval aj to čo mu povedala Matsumoto. "Prišiel som sem vlastne preto, že som potreboval od teba niečo zistiť." "Ak sa to týka Hinamori ja vám nič nepoviem. Pretože ja nemôžem." Povzdychol si a znovu začal "Aj som si to myslel. Ale je tu ešte jedna vec." "Aká" "Centrum 46 ma požiadalo aby som dohliadol na vás dve." "NANI?" Matsumoto sa na neho neveriacky pozrela. "Viem je to divné." "Ale prečo vy Taichou?" Hitsugaya na ňu pozrel znovu vážnym pohľadom "To by som aj ja rád vedel." Nastalo niekoľko minútové ticho. Hitsugaya sa znovu započúval. Hinamori ešte stále vzlykala. Cítil že chce plakať, ale nejako to zadržiavala. Zrazu z neho vyšlo "Nemala by si zavolať Rukiu?" "Vyzerá to tak, že budem musieť. Ale Hinamori to zamietne." "Urob ako uznáš za vhodné!" Matsumoto si vzdychla "Lenže problém je v tom, že neviem čo mám robiť. " "Neboj ti na niečo prídeš." Hitsugaya odvrátil pohľad od Matsumoto. Pozrel na dvere a dal ruku na kľučku. Pomaly otvoril dvere a vyšiel z izby. Matsumoto ho nasledovala. Hinamori si zavrela oči aby sa na neho nepozrela. Pritom jej vyhŕkli ďalšie slzy. "Taichou!" Matsumoto na neho pozrela a potom prešla pohľadom k Hinamori sediacej na zemi. Odvrátila od nej rýchlo pohľad a ten sa vrátil späť k Hitsugayovi. Ten sedel na okne a bol pripravený odísť. "Čo je." "Ja.....Len že kedy prídete. Najbližšie." "Neviem. Ale oficiálne by som mal prísť asi za dva týždne, s Hisagim. Ja už radšej pôjdem" jeho pohľad spočinul na Hinamori. Tá však od neho pohľad odvrátila. Hitsugaya sa obrátil smerom von. Vyskočil a zmizol shunpom. Matsumoto sa pozrela na Hinamori a spýtala sa jej "Nemám zavolať Rukiu?" Hinamori jej však na to hneď vyjadrila svoj nesúhlas "NIE! Opovážiš sa ju zavolať a potom to budeš ľutovať. Ja to zvládnem aj sama." "Mýliš sa. Ja ju zavolám." Hinamori jej chcela zase protirečiť ale už bolo neskoro. Už telefonovala s Rukiou. Hinamori sklopila zrak. Matsumoto po chvíli sklopila telefón a podišla k Hinamori. Čupla si k nej a prihovorila sa "Hinamori ak mám byť úprimná spravila si veľkú hlúposť. Vieš, že to pri ňom dlho nevydržíš." Ona sa na ňu pozrela z uslzenými očami. "Ja viem. Ale povedz mi Matsumoto, čo by si urobila ty keby na teba tlačil." Matsumoto sa trochu pousmiala "Asi takú istú sprostosť ako ty. Ale taichou by na teba netlačil. Poznám ho." "Matsumoto, ale on....on to naozaj urobil. Myslel to vážne. Veľmi vážne. On to chce zistiť, a vie že ja niečo skrývam. Lenže ja mu na to nedovolím prísť. Keby som mu dovolila aby sa ma dotkol tu tak to vie." A ukázala na svoje bruško. "Počkať. Hinamori ti vieš, o tom, že sa to dotykom bruška dá zistiť?" "Viem. Rukia mi o tom raz rozprávala. Ale ako sa o tom dozvedel Hitsugaya neviem." Matsumoto preglgla "Ichigo. Ten mu to musel povedať." "Asi tak. To bu...." Ich rozhovor prerušilo klopanie na dvere. Matsumoto sa okamžite zdvihla a išla otvoriť. Vo dverách stála zadýchaná a naštvaná Rukia. Matsumoto radšej povedala len toľko "Je v obývačke" aby náhodou neprišla k úrazu. Rukia vošla a mrmlala si niečo typu: "Ja jej ukážem." "Krava jedna veď vie čo sa jej môže stať." "Bude ľutovať, že sa s ním vyspala." a podobné veci. Vošla do obývačky a zabíjackým pohľadom pozrela na Hinamori a zakričala na ňu "Ti hlupaňa. Ako si to predstavuješ. Vieš, že ho teraz neznesieš vo svojej blízkosti a máš záchvaty strachu!!!!!" Hinamori si utrela oči a postavila sa. Pozrela do zeme a povedala tichým hlasom "Viem že som to nemala. Lenže inak sa to nedalo." "Povedz čo ti spravil." Hinamori je porozprávala čo sa stalo. Povedala jej aj o tom o čom sa rozprávali s Matsumoto. Tá len počúvala a pozerala sa na ne. Rukia znovu prehovorila "Hinamori. Toto je už vážne. Musíš mu to povedať." "Ja mu to ale nepoviem. Stále si stojím za svojím." "Ako myslíš." "Hinamori poslúchni Rukiu. Bude to pre vás oboch lepšie. A ak nechceš aby si mala takéto záchvaty často tak to fakt urob. Lebo Hitsugaya má na nás dve dať pozor. Rozhodnutie centra 46. Aby si sa nepýtala." "To mi je jedno. Ja mu to aj tak nepoviem." zaťato odpovedala Hinamori. "Fajn. Tak nechajme túto tému na inokedy. Hinamori a aby si vedela povedala som o tom aj Ichigovi. Neboj nepovie to. Sľúbil mi to." "OK." "Dobre ja už pôjdem. Musím ísť z malým ešte na vyšetrenie." "Dobre tak sa maj." povedala jej Matsumoto už pri dverách keď sa lúčili.
***********O dva týždne***
"Ach prečo sa musíme vrátiť do spoločenstva." vzdychala Hinamori. "Zlato tak to sa mňa nepýtaj. Yamamotov príkaz je Yamamotov príkaz." "Ach tie blbé príkazy prečo len existujú." "Hinamori ako to len rozprávaš. Už mi pripadáš ako môj kapitán. Kde sa len podelo to milé dievčatko spred troch rokov?" poslednú vetu si povedala ako keby pre seba a vzdychla si. Hinamori sa na ňu zákerne pozrela "Ja tým milým dievčatkom nehodlám byť. Bolo posadnuté Aizenom. Ale toto dievčatko už nie je posadnuté Aizenom. Dostalo rozum." "Aby som to správne pochopila, už s ním nechceš mať nič spoločné." "Správne. A už poďme lebo zase prídeme posledné." "Prečo?" spýtavo sa na ňu pozrela. "Ty sa pýtaš prečo?" zhúkla na ňu Hinamori. "Lebo nechcem byť zhauzovaná Ichigom ako minule Chápeš?" "Hej. A nemusíš byť taká odporná." Povedala s tým svojím urážlivým hlasom. Hinamori prevrátila očami a oddelila sa od tela. To isté urobila aj Matsumoto. "Tak poďme. Aj tak to je len na pár dní. Môžeme to tu nechať tak." "Nechať tak? A čo susedia. Nebude im to podozrivé? Tak ako vtedy, keď som prišla ja? Vieš bolo im zvláštne, keď ma videli a hlavne tá naproti. Myslela si že som prišla z odvykačky, keď sa mi pozrela na ruky." a aj ona sa pozrela na svoje zápästia, na ktorých, boli ešte stále jazvy od hadičiek v nemocnici. "Nenávidím ten pohľad." Povedala veľmi potichu aby ju nebolo počuť. "To bude v pohode. Sú zvyknutý na takéto naše výlety." "V to dúfam." "Len dúfaj." Pri týchto slovách zamkla dvere zvnútra. A vydala sa k balkónu. "Ehm. Nevykradnú nás?" "Ach ti trúba ja to zavriem." "Ako?" "Keď prídeš von tak uvidíš." Hinamori vybehla k Matsumoto na balkón. "Tak sa pozri." Hinamori sa na ňu pozrela. Balkón zatvorila a dole zamkla. Hinamori na ňu nechápavo pozrela a spýtala sa "My máme na balkóne zámku? A to skrytú?" "Hej. Pre bezpečnosť. Kvôli iným shinigami a aby sa nám cez balkón nevlúpali dnu." Hinamori sa znovu Matsumoto opýtala "Toto je ten byt od Themii?" Matsumoto na ňu pozrela z prekvapivým pohľadom a potom sklopila hlavu. "Nie. V podstate ten byt sme mali vďaka jej otcovi, ktorý to vybavil. Ale niet Themii tak by to nevybavil. Hádam vieš že ho poprosila." "Hej. To je logické. A čo ste s tým bytom urobili." "Predali a kúpili nový. Tento." "V podstate Hitsugaya ani ja sme tam nevedeli bývať. Strašne to pripomínalo Spoločenstvo duší. Ja som si našla skvelú prácu a našetrili sme si nejaké peniaze. Za 4 mesiace. Ten byt sme predali za veľmi dobú cenu. Tak sme tie peniaze spojili a kúpili sme si tento byt. Bol celkom nový." "A teraz je už váš že?" "Áno náš. Tak už by sme fakt mali ísť lebo prídeme neskoro." "Tak poďme" Hinamori preskočila zábradlie a rozbehla sa po strechách budov. Matsumoto ju nasledovala. Navonok bola kľudná no jej myšlienky nekľudné. Prišli na miesto stretnutia, kde na nich čakala Rukia s malým Ichigom. Pozdravila ich "Ahoj." "Ahoj" povedali skoro naraz Hinamori a Matsumoto. "Rukia kde je Ichigo" Rukia za zvláštne pozrela na Hinamori "Prečo sa pýtaš?" "Len tak. Mám možnosť mu to vrátiť s tým leňochodom." Matsumoto podišla k Rukii a zašepkala jej do ucha "To si nevšímaj. Mňa s tým otravuje už od vtedy ako sme sa dozvedeli že nás štyroch Yamamoto volá naspäť na pár dní. Že by sme si mali pohnúť na miesto príchodu že nás Ichigo zase zvozí. Asi ju to vtedy vzalo." "Aha." Povedala trochu zmetene Rukia. Ichigo sa práve objavil pri Rukii zo slovami "Gomen že meškám." Hinamori zablčal v očiach plameň pomsty. Tak a teraz sa ti pomstím Ichigo. "AA. Ktože je tu pomalší ako leňochod čo?" vykríkla. Ichigo pristúpil k Hinamori a vražedne sa na ňu pozrel. "Ty." Tá sa mu však nedala. "Ja si však myslím opak. Že si to ty. Ha." "Veď počkaj ti malá..." "Čo?" a zaryla sa do neho pohľadom. Rukia sa na to nechápavo pozerala s otvorenou pusou a Matsumoto sa na nich vystrašene pozerala. Tiež prestrašene predniesla "Nevieš čo sa tu deje?" Rukia len pokrútila na znak slova ,Nieʹ. Okolo Hinamori a Ichiga sa vznáša vražedná atmosféra. Obidvaja sa zabíjali pohľadom. Hinamori pozerala hore Ichigo dole. Aby si videli do očí. Rukia preglgla a s ťažkosťou prehovorila "Matsumoto ja neverím, že toto je Ichigo a Hinamori." Matsumoto jej dala za pravdu "Ani ja" Rukia pozrela na Matsumoto "Povedz čo sa stalo Hinamori." "To neviem. Už mi pripadá ako môj kapitán. Len občas." A nechápavo sa na nich pozerala ako sa zabíjajú pohľadmi. Rukia pozrela prestrašene na Matsumoto "To nehovor ani zo srandy." Matsumoto len pokrútila hlavou a stále mala nechápavý a prestrašený výraz na tvári "Ale myslím to vážne." Rukia od nej odvrátila pohľad pozrela sa na tých dvoch. "Myslím že je čas ich zastaviť." Matsumoto len Rukii prikývla na znak slova ,Radšejʹ. Rukia sa nadýchla a zakričala "Myslím, že už ste sa dosť pozabíjali. Je čas ísť." Obidvaja sa od seba odialili ale stále sa na seba vražedne pozerali.
To be Continued
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SoraYamanaka ~ SB SoraYamanaka ~ SB | E-mail | Web | 13. srpna 2009 v 13:59 | Reagovat
2 Wild-seai Wild-seai | E-mail | Web | 13. srpna 2009 v 15:04 | Reagovat

Jasněže stále platí ^^ xD a

3 Wild-senpai Wild-senpai | E-mail | Web | 13. srpna 2009 v 15:33 | Reagovat

Nemusí bejt..a ty?

4 Tsuki SBee ;-) Tsuki SBee ;-) | Web | 13. srpna 2009 v 17:39 | Reagovat

to bolo skvela cast Hinamori sa inac nezda a ja nwm preco ale total som sa smiala na rukii ked k nim nabehla taka nasrata :DD tesim sa na pokracko :-))

5 Wild-senpai Wild-senpai | E-mail | Web | 13. srpna 2009 v 17:44 | Reagovat

Tak ok..xD Diplom Hinamori..bude.., ale nevim za jak dlouho xD ..a fakt bejt nemusí

6 Wild-senpai Wild-senpai | E-mail | Web | 14. srpna 2009 v 16:16 | Reagovat

Diplom je na blogu

7 Terka-kun ^^ milující sbénko Terka-kun ^^ milující sbénko | Web | 14. srpna 2009 v 19:29 | Reagovat

Ahoj Themí
jak se máš?
Tvoje Terka-kun ^^

8 Ellie and Aiko - your Sbí Ellie and Aiko - your Sbí | Web | 15. srpna 2009 v 10:07 | Reagovat

Jé tu uz jsi zpátky?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Design vytvorený pre prehliadač Google CHROME
themia-chan.blog.cz 2008-2012


Locations of Site Visitors