*****U Vrchného kapitána****
Rukia zaklopala na veľké dvere. Ozvalo sa "Vstúpte." Všetky tri vstúpili, ale Ichigo zostal vonku aj z malým."Aby sa predišlo zbytočným otázkam hneď vám vysvetlím prečo ste boli zavolaný späť. Boli sme informovaný kapitánom 6 jednotky, že jeden z arrancarov sa objavil v Rukongaii včera v noci. Preto sme vás pre istotu zavolali naspäť keby v najbližších dňoch zaútočili. Dúfam, že ste situáciu pochopili." "Áno." Povedala Rukia. "Prosím aby ste sa vrátili napäť ku svojej práci vo vašej jednotke. Buďte pre každý prípad ostražitý a čakajte na rozkazy. Môžete odísť." a ozvalo sa buchnutie palicou. Všetky vyšli z miestnosti a všetko čo im povedal Yamamoto povedali aj Ichigovi. Potom sa každý vybral svojím smerom. Ku svojej jednotke.
***V sídle 13 jednotky***
"Ukitake Taichou čo myslíte aké je to vážne." Spytovala sa Rukia a v náručí držala malého Ichiga. "Myslím, že to je dosť vážne, keď vás štyroch zo sveta ľudí stiahli." Ukitake sa zatváril zamyslene . "Taichou čo myslíte, aká je možnosť, že zaútočia." "Ja si myslím že naozaj vysoká. Keďže sa arrancar objavil v Rukongaii. Mám také podozrenie, že sledoval aké sú možnosti na zaútočenie." Ichigo sa do ich rozhovoru tiež zamiešal "Ja si zase myslím že, sleduje situáciu v Spoločenstve duší a tak isto v ľudskom svete. Napríklad teraz má možnosť zaútočiť v ľudskom svete. Je skoro nechránený. Je tam len Renji a Themia." Rukia sa tiež zamyslela "Myslím že aj toto dáva zmysel. Chcel nás možno len rozptýliť aby sme sa vrátili sem a zaútočí na ľudský svet." "Aj to je pravda. No možno je to len znamenie aby sme boli na pozore a nič viac." "Aj to je pravda. Ak ma ospravedlníte pôjdem robiť s papiermi." Ukitake sa na Ichiga usmial "Som rád že mi s nimi pomôžeš." "To je v poriadku. Predsa na to je tu pod kapitán." a vybral sa znovu vyplňovať papiere. Rukia sa zase začala plno venovať svojmu synovi.
***V sídle 5 jednotky***
Hinamori vstúpila do pracovne. Sadla si za stôl a vzdychla. "Najlepšie bude keď sa pustím do papierov." Načiahla sa ku kope no zarazila sa. "Niekto vypísal papiere ohľadom správ v mojej jednotky." Zobrala si ich do rúk a každý jeden si preštudovala. Na každom bol neidentifikovateľný podpis. "Kto to bol." Pozrela na miesto kde boli položené papiere. Bol tam lístok. Zobrala si ho a otvorila. Začala čítať:
Pod kapitánke 5 jednotky.
Na tvoju prosbu som ti vyplnil papiere ohľadom správ v tvojej jednotke. Keďže som mal ešte malú zodpovednosť za tvoju jednotku tak som si to mohol dovoliť, ale teraz už je zodpovednosť už len na tebe. Dúfam, že s tým budeš spokojná. Tento typ papierov nerád vypisujem. Roztrieď si ich sama. Túto prácu fakt neznášam. Na každom z fasciklov som vypísal: Kapitán 10 jednotky Hitsugaya Toushirou. Zvolenie pre vypísanie papierov dala samotná Pod kapitánka 5 jednotky, ktorá nie je prítomná. Niečo v takom zmysle .Hitsugaya.
Hinamori položila lístok na stôl. Zodvihla sa a išla zobrať fascikle na jednej z poličiek. Musela si priložiť stoličku aby sa k nej vôbec dostala. Pritom si mrmlala popod nos "Prečo ich musel dať sem to nechápem." Poobzerala sa po miestnosti. Všetky poličky boli plné okre tejto. Bola prázdna, preto lebo, k nej mala ťažký prístup. Zišla zo stoličky aj s fasciklami. Sadla si za stôl a začala triediť.
***V sídle 10 jednotky***
Matsumoto pomaly kráčala chodbami. Keď už konečne prišla ku dverám kde bol jej kapitán sama váhala či má vstúpiť. Zaklopala. Spoza dverí sa ozvalo "Ďalej." Matsumoto otvorila dvere a vstúpila dnu. Hitsugaya na nej išiel nechať oči od prekvapenia. Horko ťažko zo seba vydal " Matsumoto čo tu robíš." "Taichou vy ste o tom neboli informovaný, že sme sa vrátili zo skutočného sveta kvôli arrancarovi?" Ten na ňu ešte stále čumel od prekvapenia "Nie nebol." Odvrátil pohľad a vrátil sa k papierom. Matsumoto ho sledovala. Správal sa inak ako obvykle. "Taichou je treba s niečím pomôcť?" Ten sa ňu ani nepozrel "No mohla by si mi pomôcť odniesť tieto papiere? Už s nimi končím." "Hai." Prišla ku stolu a zobrala kôpku papierov z kopy papierov. "Choď to zaniesť. Ja zoberiem ten ostatok, len čo dokončím toto. Dobre?" "Hai." Chvíľu tam stála rozmýšľala či mu to povie. Nakoniec sa odhodlala. "Taichou. Povedzte mi prečo sa takto správate?" Prestal písať a pozeral na papiere. "Dobre. V podstate ma prekvapilo že tu ste. Všetci. Yamamoto už asi ani sám nevie čo má povedať a čo nie. Už mi toto všetko lezie na nervy." "Taichou ja viem, že za tým je aj to čo sa deje s Hinamori." "Máš fakt dobré všímanie." "Prečo mi o tom nechcete povedať." v jej hlase bolo cítiť zúfalstvo. "To je osobná vec. Preto."
****Večer****
Hinamori premýšľala u seba ma terase. Čo mám robiť. Ja už tú pretvárku nevydržím. Ja to urobím. Aj keby ma chceli mučiť. Aj tak to urobím. Po tvári jej začali stekať slzy a padať na obyčajné biele kimono, ktoré zvykla nosiť na doma. Zrazu začula klopanie na dvere. "Hinamori otvor, chcem sa s tebou porozprávať. Viem, že máš už tohto dosť, a chcem ti zabrániť aby si nevyviedla žiadnu hlúposť." Hinamori ignorovala Rukiinu výzvu. Rukia znovu zakričala "No tak Hinamori. Ja viem že chceš spraviť niečo, čo potom budeš ľutovať." Zašepkala si sama pre seba "Ja viem že to budem ľutovať." Rukia znovu zakričala "Počúvaj. Ak si myslíš, že to o čom si mi dnes rozprávala, čo by si najradšej urobila, je dobré tak sa mýliš." Hinamori sa zodvihla a išla do kuchyne. Otvorila zásuvku. V očiach mala stále viac sĺz. Rukia už zo zúfalstvom v hlase znovu zakričala "Hinamori. Nedávaš mi na výber. Ja zavolám Matsumoto. Tá ti už fakt niečo povie." Rukia zúfalo stála pred Hinamorininým domom. Zobrala do ruky telefón a zavolala Matsumoto. PO chvíli zvonenia jej to vzala. Hneď na ňu vyskočila "Matsumoto nič sa ma nepýtaj. Jednoducho príď ku Hinamori domov okamžite." Do slúchadla sa ozvalo len "Tak dobre idem." a zložila. Rukia nevedela čo má robiť. Už skúsila všetko čo ju napadlo. Dokonca ani dvere sa jej nepodarilo otvoriť. Hinamori sa len pozerala na zásuvku a váhala. Ruka sa jej triasla, no aj tak nakoniec siahla po nožíku. Slzy sa jej liali po tvári. Rukia zatiaľ celá zúfalá sa prechádzala pred domom z jednej strany na druhú. Po chvíli zastala. Pred ňou stála zadýchaná Matsumoto a tá spustila "S Hinamori je veľmi zle?" "Veľmi. Ona to chce urobiť. Vôbec ma nepočúva." Matsumoto podišla ku dverám a skúsila či nejdú otvoriť. Zakričala na Hinamori "BAKA!" No nič sa nestalo. Rukia k nej podišla z otázkou "Matsumoto čo s ňou urobíme." Matsumoto na ňu pozrela "Napadá ma len jedno riešenie." V Rukiinych očiach sa zrazu voľačo zablyslo "Podľa mňa to s tým len zhoršíme." "Rukia lenže je to jediná možnosť." "Ako myslíš. Ale ja mu to nepoviem." Matsumoto vybrala telefón a odrazu spustila."Fajn. Tak idem na to." Pozrela na telefón a chystala sa stlačiť tlačidlo volať. No niečo jej v tom bránilo.
*****V 10 jednotke****
Prechádzal sa po budove a pozoroval čo sa deje naokolo. Jednotka už bola takmer prázdna. Na takéto prechádzky v posledných týždňoch chodil často. Nikto ho pri tom nerušil. A tým čo boli o tomto čase ešte v sídle to bolo jedno. Ale aj trochu divné. Pretože vidieť svojho kapitána ako sa prechádza po jednotke skoro o jedenástej v noci bolo fakt divné. A ešte plus k tomu aj bez kapitánskeho plášťa. Hitsugayovi to bolo jedno. Netrápilo ho to, že ak ho niekto z inej jednotky zbadá bude mať problémy u Yamamota za to, že nespĺňa podmienky, ktoré sú stanovené pre kapitánov. Nevedel prečo, sa každú noc takto prechádza. Mal len v jednom jasno, že ho to upokojuje. Z pozorovania ho vyrušil zvoniaci mobil. "Kto to do čerta teraz je." Vybral mobil a pozrel na meno. "Ja ju snáď už raz zadrhnem." Zodvihol mobil a hneď do neho nabľačal "To mi už nemôžeš dať pokoj? Po pravde ma to tvoje vyvolávanie už...." posledné slovo už radšej nepovedal, lebo by sa ešte viac nazúril. Matsumoto zaskočená touto reakciou opatrne odpovedala "Gomenasai. Taichou ale ja vám volám preto, že je to dôležité." Znovu na ňu vyletel "Ak si zase niečo vyviedla, tak už fakt vážne nebudeš žiť." Matsumoto znovu opatrne odpovedala "Ja som nič nevyviedla. Jedná sa o..o..Hinamori." Zovrel ruku v päsť. A teraz už zúrivo vyštekol "Matsumoto ja s tým nechcem mať nič spoločné tak ma do toho nezaťahuj. Keď tak vyrieš to ty s Rukiou. Ja s Hinamori nechcem ma...." "Čo si to povedal?" teraz mu zúrivo skočila do reči Matsumoto. Hitsugayu prekvapilo ako na to zareagovala. Nikdy ju takto nepočul rozprávať. Zúfalo a naštvane. Matsumoto sa znovu ozvala "Ak si myslíš, že je ti to jedno tak veľmi sa mýliš. Poviem ti to len raz. Tak ma dobre počúv.." "Matsumoto" znovu ju okríkol "Ja s tým nechcem mať nič spoločné!!" "To ti na nej ani nezáleží? To ti nevadí, že sa ti vyhýba? Nemáš vlastne záujem, zistiť čo s ňou vlastne je?" Matsumoto kričala do telefónu s veľmi zúfalým hlasom. "To je osobné" "Hitsugaya počúvaj ma. Teraz nie som tvoja pod kapitánka ale dievča, ktoré chce pomôcť svojej kamarátke. Ale nedokáže to. Tak preto to dievča prosí teba aby si jej pomohol." S Hitsugayom to začínalo triasť no teraz sa snažil odpovedať s kľudom "Nie. A viac krát to už nepoviem. Nechcem mať s tým nič spoločné." Matsumoto trasúcimi rukami držala svoj mobil a do očí sa jej tískali slzy. V tom zúfalstve a hneve s nej vyšlo "To ti už nezáleží ani na tom, že chce zobrať život tvojmu vlastnému dieťaťu. A možno aj sebe zo strachu, že ty na to prídeš??!!" V tom si uvedomila čo povedala. Plesla si rukou po ústach a potichučky povedala "Čo som to spravila." Hitsugaya zostal stáť ako zamrznutý. Nevedel čo v tejto chvíli robiť. Či má odpovedať Matsumoto alebo ihneď bežať tam. V tom sa ozvala do telefónu Matsumoto "Taichou? Ste tam?" ale nič. Nedostala odpoveď. Znovu sa ohlásila. "Taichou. Ste tam?? Taichou!" Stále bolo tichou. Hitsugaya si zrazu od ucha odtiahol mobil a ešte v ňom bolo počuť ako sa Matsumoto pýta "Ste tam? Taichou odpovedzte." Zrazu bolo počuť "Klap." Hitsugaya zaklapol mobil. Nevedel sa ani pohnúť. Vnútri ho zvieralo toľko pocitov, že nevedel ktorý má zo seba vypustiť. Zrazu sa otočil a začal bežať ako najrýchlejšie vedel.
*****
Matsumoto držala mobil stále v ruke. Celá sa triasla. Pozrela na Rukiu, ktorá zatvorila oči a sklonila hlavu, no nič nepovedala. Matsumoto tiež sklonila hlavu a začala potichučky rozprávať "Čo som to urobila. Prečo som sa ako vždy preriekla. PREČO??" Rukia k nej prišla a objala ju. Matsumoto zostala zaskočená. "Matsumoto nič sa nestalo. Myslím, že teraz si sa zachovala veľmi správne. Vidíš ja by som sa bála povedať toto niekedy nejakému kapitánovi." "Rukia..." Rukia od Matsumoto odstúpila a povedala jej "Nič nehovor. Proste to ber tak, že si to musela urobiť. Rozumieš?" "Dobre." A prikývla jej. Rukia sa poobzerala či niekto nejde. "Teraz musíme len počkať." "Dúfam, že sa rozhodne správne." Matsumoto sa pozrela na nebo a v jej vnútri prebiehal boj, či urobila správnu vec či nie.
*******
Skákal z budovy na budovu. V hlave mu prúdili myšlienky tipu. Do čerta prečo som si to nevšimol skôr. Prečo som to potom nechal tak. Prečo som si myslel , že existuje aj iný dôvod? Zrýchlil. Odrazu zbystril. "Už to nie je ďaleko" Popri tom ako utekal si to stále nevedel vysvetliť. Prečo si to vôbec nevšimol. Konečne bol pri Hinamorinom dome. Na Matsumoto a Rukiu sa ani nepozrel. Zamieril rovno ku dverám. V tom sa ozvala Matsumoto "Už sme to skúšali. Nedajú sa otvoriť. Ona nás ani nepočúva." Hitsugaya sa nich nepozrel no predsa odpovedal "Ja sa s ňou nehodlám jednať po dobrom. Za to čo urobila, s ňou teraz inak jednať po zlom." Rukia sa tiež odhodlala ku nejakým slovám. "Ona to chce spraviť preto, lebo si myslí, že keby vám to povedala tak by vám tým zničila život. A tiež, že by ste za to mali veľké problémy a ešte podobné." Hitsugaya na do podráždene reagoval. "To je predsa nenormálne. Zničiť mi týmto život? Takýmto prístupom ničí život len sebe. Nieže by to aj mňa netrápilo, ale toto čo urobila je fakt veľa." "My sme jej to hovorili. No neposlúchla nás." Hitsugaya na toto už nereagoval. Jediné čo urobil bolo že vytasil zanpakuto.
TO be Continued




jo,přeho´d ju...to je jasné,že když se stěhuju,že ju přepíšeš,ale neřeš....dík za optání!