Teraz žiadny výkec ahľadom kapitoly nebude. Len to že sa ospravedlňujem že je to tak neskoro.
3.kapitola_Pravda bolí (dúfam že to aspoň trochu súvisí. Ja si myslím že v niektorých úsekoch aj hej.)
Hlásim sa z novou kapitolou. Tak hor sa do čítania.
*******************
"Mia si si stopercentne istá, že to chceš urobiť?" "Ruki-chan ja neviem. Vlastne je to moja jediná šanca ako sa dostať dnes do sveta ľudí." Rukia si len vzdychla. "Nechceš porušiť tradíciu." Mia sa na ňu pozrela z pohľadom, ktorý naznačoval, že to myslí vážne "Áno nechcem. Viem je to pritiahnuté za vlasy, že navštevujem svoj hrob. Ale popremýšľam tam o veľa veciach. A len takto sa tam môžem dostať." "Možno, že keby si..." Mia jej však skočila do reči "Nie nejdem tam sama. Chcú, aby tam s Kurosakim niekto išiel a ja to nemienim prepásť. Túto šancu. Keby som požiadala, aby som išla sama tak ma tam nepustia." Rukia sa na ňu tak trochu ustarostene pozrela "Myslíš, že to tam s ním vydržíš?" Teraz si pre zmenu vzdychla Mia "Nejako sa pokúsim. Alebo si rozdelíme rajóny. Jedny budem mať na starosti ja a druhé on. A tým pádom bude menšia šanca, že sa s ním stretnem." "Mia a veľa šťastia. Viem, že tento deň nie je pre teba najlepší." Rukia ju objala. Mia ju tiež "Ďakujem. Určite to budem potrebovať."
*************
"Hatsune myslíš, že je to dobrý nápad aby si išla aj ti?" "Prečo by to nemal byť dobrý nápad. Alebo ti vádí, že s tebou idem ja?" Ichigo na ňu škaredo pozrel "Áno vadí mi to." "Tak potom prečo si s tým súhlasil." Ichiga to zarazilo a mysľou mu prebehla otázka Fakt. Prečo som s tým vlastne súhlasil. "Kurosaki niečo som sa ťa pýtala." Aby mu videla do očí musela zakloniť hlavu. Jej vražedný pohľad sa stretol z arogantným "Lenže ja ti na to nehodlám odpovedať. Ináč keď sa na teba tak pozerám strašne mi niekoho pripomínaš." "A koho. Ale ak si myslíš, že Rukiu tak na to zabudni. Ja za to nemôžem že som tak isto vysoká ako ona." Ichigo si vzdychol "Aby si vedela tak mi pripomínaš aj Rukiu, ale ja hovorím o niekom inom. O jeden osobe, ktorá mi bola veľmi blízka keď som bol ešte malý." Mia sa trochu nechápavo zatvárila a spýtala "Prečo bola?" "No, to... ona totiž odišla pred deviatimi rokmi z Japonska do Európy kvôli štúdiu. A od vtedy sa mi neozvala ani nič." "Čo ty vieš. Možno, že sa ti ozve vtedy keď to budeš najmenej čakať." "Možno. A vlastne prečo tu rozoberáme moju minulosť?" Mia sa neho pozrela s pohľadom, ktorý hovoril ,Čo ti šibe?´ a trochu podráždene mu odpovedala "Ti si s tým začal nie ja." Ichigo sa na ňu zagánil " Ach Hatsune toto na tebe neznášam. A vlastne ja ťa, po lopate povedané, nenávidím." Mia sa na neho ľahostajne pozrela "Tak to si môžeme potriasť rukou. Pretože ani ja teba nemám dvakrát v láske." "DO pekla už poďme" Mia na neho zakričala už z diaľky "Neviem na čo čakáš."
******************
Ahoj. Otravka na potkany je tu zase. Teraz ma vlastne napadlo, že som vám minule zabudla vysvetliť ešte zopár vecí ohľadom mojich schopností. Pri shi-kaii som vám povedala, že ho ovládam myšlienkami. No v hlave si totiž musím povedať Doragon tsume ak chcem aby môj shi-kai urobil tento útok. Tiež dokážem tento útok použiť kombinovane. To znamená, že kruh na jednej ruke sa bude točiť a druhým kruhom budem môcť rozohnať a vyslať rez. A ešte jedna super vec. Aj v ľudskej podobe môžem použiť shi-kai. Na pravej ruke mám dva náramky, ktorých keď sa dotknem a poviem meno môjho zanpakuto tak sa mi zjaví shi-kai forma. Nie je síce taká silná ako keď som shinigamka ale zato dokáže zabiť hollowa. Podľa mňa veľmi dobrá vecička. No a v ban-kaii vám vysvetlím, prečo sú rezy sfarbené práve do červena a tyrkysova. Do tyrkysova preto lebo Da-kudoragon má tyrkysové oči. A do červena, preto že sú aj v shi-kaii také. No a s tými stranami to neviem ako je. No to je asi všetko čo som chcela. No a teraz sa pustíme znova do deja.
********Ľudský svet - cintorín - 19:30*********
Mia stála pri svojom hrobe. Pozerala naň zo sklenenými očami. V tento deň bola veľmi smutná. Začala sa odrazu sama zo sebou rozprávať "Zase. Neprišiel ma pozrieť. Už je to ôsmy rok čo si tu nebol. A to si hovoríš otec. Nestaráš sa ani o to, aby mala tvoja dcéra pokojnú dušu." Po tvári jej stiekla slza. Jedna, dve, tri. Odrazu ich bolo omnoho viac. Znovu si začala hovoriť potichu "Už nechcem byť sama. Už nie. Chcem, aby si tu bol. Chcem, aby si tu bol so mnou. Chýbaš mi. Veľmi." Kľakla si pred svoj hrob a začali naň padať jej slzy. Začala vzlykať. Odrazu sa postavila a rozutekala sa smerom preč. Utekala strašne rýchlo a cez slzy skoro nič nevidela. Prebehla popri dvoch osobách. Chlapec sa za ňou otočil. Odvrátil od nej pohľad a spýtala sa osoby stojacej pri ňom "Povedz mi kam ma zase tiahneš." "To je také menšie prekvapenie. No myslím, že to nebude veľmi príjemné Ichigo." Ichigo pretočil očami a nasledoval ďalej svojho otca. Jeho otec odrazu zastal "Tak sme tu." "A to akože asi kde. Na cintoríne?" "Ichigo ja viem, že sme na cintoríne nemusíš mi to hovoriť." Ichigo na neho zazrel. "Ak chceš fakt vedieť kde presne sme, tak sa pozri poriadne." Ichigo si prečítal meno, dátum narodenia a úmrtia. Otočil sa na otca a nechápavo na neho pozrel "Ale neviem prečo sme na tento hrob prišli. Je to hrob dievčaťa, ktoré ani nepoznám." Jeho otec sa ho vážne spýtal "Si si tým istý, že ju nepoznáš? Naozaj ti to meno nič nehovorí." Ichigo sa pozrel na hrob "Fakt vážne neviem kto by tu mohol byť. Aj keď možnože jedna osoba by tu bola." V mysli sa mu premietli myšlienky Žeby to bola Hatsune? Kto vie. Možnože aj hej. Jeho otec ho však prerušil v jeho rozmýšľaní. "Ichigo počúvaj ma. Toto čo ti teraz poviem sa ti nebude vôbec páčiť." Ichigo mu na to vôbec neodpovedal. Stále hľadel na hrob pri ktorom sa zastavili. "Ichigo to dievča čo tu leží veľmi dobre poznáš." Ichigo sa na neho otočil zarazený. Odrazu z neho vyšla otázka "Poznám? Ako je to možné." Otec na neho pozrel veľmi vážne. Začal opatrne hovoriť "Ichigo naozaj to chceš počuť?" "Preto sme sem prišli. Či nie?" Ichigov otec sa nadýchol a začal "Mia teraz sa nehnevaj, že mu to poviem." Ichigo sa na neho vážne pozeral. "Ichigo pamätáš na si Mii-chan?" Ichigo túto otázku vôbec nechápal. Nevedel čo má Mii-chan spoločné z hrobom toho dievčaťa. Tiež to dal najavo aj vo svojej odpovedi. "Nechápem prečo spomínaš Mii-chan. Veď ona predsa študuje v Európe." Otec sa na neho smutne, ale aj vážne pozrel. "A nemyslíš, že je to divné že sa ti za tých deväť rokov vôbec neozvala?" "Ani nie. Možno, že už na mňa aj zabudla." "Ichigo to by Mia neurobila v žiadnom prípade. Ichigo, ale aby som povedal pravdu Mia................... Mia neodišla študovať. Ona ani neodišla z Japonska." "Čo to hovoríš. To nie je pravda. Mii-chan predsa nemôže byť...." nemohol to dopovedať. "Ichigo ale je to tak. Stále tomu nemôžem uveriť ani ja. Ale je to pravda." Ichigo sa pozrel na hrob a jeho oči sa zrazu zaleskli. Mal chuť plakať no, udržal to v sebe. Bolo to pre neho ako zlý sen. Prerušilo ho pípanie mobilu. Vtiahol ho. Hollow. Už zase. "Prepáč ale ja tu nechcem byť. Ak ti to nebude vadiť pôjdem preč." Ichigov otec si všimol, že Ichigo je tak trochu nesvoj. "Choď a vybav to. Aspoň prídeš na iné myšlienky." Ichigo sa v tom momente rozbehol, na miesto, kde sa zjavil Hollow. Ichigov otec pozrel na hrob a prihovoril sa mu "Mia daj mi na neho pozor. Bude to teraz potrebovať." Aj on sa otočil a zamieril si to smerom, von z cintorína.
***************
Mii začal pípať mobil. Odblokovala si ho a pozrela na hľadač. Zašepkala si "Je to Kurosakiho teritóriu, ale ja som tak či tak bližšie." Začala bežať a pritom sem tam pozrela na hľadač, kde sa hollow nachádzal. Už bola na dotyčnom mieste, nebolo tam však ani živej duše. Zrazu započula rev. Ihneď siahla po pilulkách, ale hollow za zrazu vynoril pred ňou. Ako mu Mia uskočila tak jej pilulky vypadli. Chcela ich otvoriť, ale zistila že ich nemá. V tú chvíľu začala panikáriť. Obzerala sa okolo seba. No nikde ich nezbadala. Hollow zrazu na ňu znovu začal útočiť. Mia sa tomu len tak tak stihla vyhnúť. Odrazu sa pozrela na svoje ruky. V duchu si povedala Prečo ma to vlastne nenapadlo skôr. Rýchlo si dotkla pravej ruky, na ktorej mala dva náramky a potichu zašepkala meno svojho zanpakuto.
Ichigo práve v tú chvíľu dobehol. Však nie ako človek, ale ako shinigami. Keď uvidel, čo Mia ide spraviť ihneď na ňu zakričal "Hatsune neblázni. Veď si to ešte v ľudskom svete neskúšala." Mia ho však odbila "Nestaraj sa." Mia, zrazu začala strácať kontrolu nad svojou Shi-kai formou. Tak isto aj nad svojím telom. Padla na kolená, a horko ťažko lapala po dychu. Ichigo stihol za ten čas hollowa zlikvidovať. Podišiel ku Mii a snažil sa jej milo prihovoriť "Nič sa ti nestalo?" Mia mu na to neodpovedala. Mrmlala si však popod nos. "Som neschopná." "Som odpad, čo nič nedokáže."
Ichigo sa jej znovu prihovoril, ale Mia si mrmlala svoje. Mia sa však v jednom momente pozbierala to zeme a rozutekala preč. Ichigo sa za ňou rozbehol. Pár krát na ňu zakričal kam ide, no nedostal žiadnu odpoveď. Mia cez slzy už pomaly nevidela ani kam ide. Vybehla na menej osvetlenú ulicu a tiež ľudoprázdnu. Cez chodník preletela, ako strela. Zamierila si to rovno na cestu. Semafor práve blikal červenou pre chodcov. Mia si to však nevšímala. Nevšimla si však ani to, že z odbočky na tú ulicu sa nekontrolovateľnou rýchlosťou na ňu rúti auto. Zaregistrovala už len svetlá.
Ichigo sa jej znovu prihovoril, ale Mia si mrmlala svoje. Mia sa však v jednom momente pozbierala to zeme a rozutekala preč. Ichigo sa za ňou rozbehol. Pár krát na ňu zakričal kam ide, no nedostal žiadnu odpoveď. Mia cez slzy už pomaly nevidela ani kam ide. Vybehla na menej osvetlenú ulicu a tiež ľudoprázdnu. Cez chodník preletela, ako strela. Zamierila si to rovno na cestu. Semafor práve blikal červenou pre chodcov. Mia si to však nevšímala. Nevšimla si však ani to, že z odbočky na tú ulicu sa nekontrolovateľnou rýchlosťou na ňu rúti auto. Zaregistrovala už len svetlá.
******************
Tak trochu napätia treba. Čo sa so mnou stalo sa dozviete až v ĎALŠEJ časti.




Krásná povídka, musím uznat, že se ti povedla :D