ani
to,
čo sme si sľúbili. Chudák ešte stále sa s tým nezmieril. A ani sa s tým tak ľahko nezmieri. "HINAMORI VYLEZ UŽ KONEČNE Z TEJ POSTELE!" Hitsugaya na ňu zahúkal až z kuchyne. Hinamori veľmi neochotne vstala. Obliekla sa do školskej uniformy, schytila tašku a odišla do kuchyne. S Hitsugayom sa nerozprávala cez celé raňajky, ani cez celú cestu do školy. Veľmi sa s ním ani rozprávať nechcela. Hinamori akurát vchádzala do triedy, keď sa jej niekto zavesil okolo krku. Hinamori sa vyľakane pozrela dozadu, kde sa na ňu vyškierala Themia. Hinamori len pokrútila hlavou a povedala "Themia nechápem prečo ma takto desíš každé ráno." Tá ju však odbila "Preto aby si sa ma mala čo pýtať! Ale nie. Odbúravam stres." "Ale prečo na mne?" "Pretože si jediná, ktorá to teraz pochopí. A mimochodom s Hitsugayom je to na nevydržanie." "Themi to nerieš. Teraz bude taký dosť dlho. "Chápem a už radšej poďme lebo máme matiku." A prešla popri nej do triedy. Hinamori išla za ňou. Ale zabočila iným smerom ako Themia. Dopredu. Themia sa pozrela na HInamori, a akoby ju trápilo, že ona musí sedieť
pri okne, kde nikto z jej priateľov nebol.
Keď si sadla akurát zazvonilo na hodinu. Do triedy vošla staršia žena. S kamenným a naštvaným výrazom. Po triede sa ozýval šepot typu "Toto bude zase hodina." alebo "Fujioka sa zase zle vyspala a to nie je veľmi dobré znamenie."
Vytiahnite papiere. Teraz vám nadiktujem otázky a potom hneď aj opravím." Prešla asi polhodina a učiteľka začala zbierať písomky. Pokým ich opravila zazvonilo aj na koniec hodiny. Lenže oni už na to boli zvyknutý. Učiteľka zabúchala
po stole všetci stíchli. Ona sa začala prechádzať pomedzi lavice a rozdávať písomky. Znovu začalo zvoniť, ale teraz už na ďalšiu hodinu. Učiteľka žiakom nič nepovedala, iba si zobrala veci a odkráčala z triedy, pričom nezabudla tresnúť dverami, že sa skoro rozbilo sklo oproti na oknách. "Nabudúce nech s tými dverami roztrepe aj stenu. Už aj tak začína padať omietka." "To si ani nemohla lepšie vystihnúť." povedal niekto z deptavým hlasom."NO tak Toushirou čo je to za deptavý hlas. Vzmuž sa.."
"To sa ti tak ľahko povie Tom." A hlavne teraz v tejto chvíli. Nenápadne pozrel na HInamori. "Pôjdeš aspoň dnes hrať
futbal?" "Sorry, ale asi nie. Keď sa Matsumoto dozvie, že som dostal ďalšiu 4 z matiky tak ma zakiluje." Tom si vzdychol "To by som nechcel mať takú sesterku ako ty. Lenže ja mám rodičov a tých poriadne štve, že nosím domov 3,4a 5." "To ste vy dvaja nezažili môjho brata. Ten ma ide zvliecť z kože." "Neboj Karin poznáme tvojho brata." "Tom lenže problém je v tom, že môj braček študuje na výške a somár ide za učiteľa." Tom ju potľapkal po pleci "Neboj to prežiješ. Lenže horšie by bolo keby učil na našej škole. To by si mala riadnu hanbu keby ťa tu začal hrešiť." Až sa nad tou predstavou schuti zasmial.
Karin v tú chvíľku vylepila Tomovi takú facku, že to skoro spôsobilo zemetrasenie "Ešte raz takéto niečo spomenieš, skončíš v nemocnici so silným otrasom mozgu. Rozumieš?" Tom sa ledva zozbieral zo zeme, lenže nebol asi dvakrát nadšený tým, čo sa mu stalo. Skoro z neho stúpala para, čo bol rozčúlený. Themia sa pozrela na Toma. "Počkaj tu Hinamori. Niekto musí schladiť." Hinamori sa na ňu usmiala. Themia prešla k umývadlu a do pohárika, ktorý používala upratovačka na polievanie kvetov, naliala vodu, čiže bola trošku zelená. Pomaly a nenápadne prešla okolo všetkých až zastala sa Tomom. Ruku z pohárikom nastavila nad jeho hlavu z ktorej sa už naozaj parilo. Otočila pohárikom a voda spravila svoj účel. Schladila. Celá trieda sa začala rehotať. Tom sa otočil k Themii a nie pekným tónom sa s ňou začal rozprávať "Čo si o sebe myslíš Kartner! Hmm?" "Ja si o sebe nemyslím nič. Len som si myslela, že si potreboval schladiť." A usmiala sa na neho. Karin sa k nej tiež postavila "Tom má pravdu to si trochu prehnala Kartner." "Karin. Ja som sa ťa nič nepýtala. A nechcem mať s tebou problémy, dobre? Toto je medzi mnou a ním." Ukázala prstom na Toma. "Ale ak smiem pripomenúť on je môj priateľ." "Karin nestaraj sa do toho. Dobre?" "A budem!" Themii zmizol aj úsmev z tvári "Nechci, aby som aj tebe niečo spravila. Pretože v tieto dni nemám vôbec náladu." Hinamori vedela, že je zle. Themia sa začínala triasť. Chcela zakročiť, no niekto ju však predbehol. "Themia. To by už stačilo." Themia sa chladno pozrela na Karin a na Toma. Prešla popri nich veľmi potichu. Však zastavila sa Hitsugayovi. "Tento krát váš rozkaz splním. Kapitán Hitsugaya." Hovorila veľmi potichu a podráždene. "Fajn." On zas povedal s kľudom. V Themiiných očiach sa niečo zablyslo. Odpovedala zase podráždene. "S vami si to vyriešim za chvíľu." Otočila sa smerom ku svojej lavici. Hinamori sa pozrela na Hitsugayu, ktorý tiež nebol ktovieako naladený v dobrej nálade. Zrazu zahučalo v rozhlase. Ozval sa z tadiaľ hlas, ktorý začal prednášať. "Oznamujem triede 2.B, že na túto a ďalšiu hodinu im nepríde učiteľ. Prosím vyčkajte v triede, pretože vás niekto
príde postrážiť." Rozhlas stíchol. A v triede sa hneď,
ako keby na protest, aj niekto ozval "My už nie sme malé deti , že na nás treba dávať pozor! Ako na vás." "To je svätá pravda." Niekto sa tiež pripojil.




v pohôdke to sa môže stať každému :D nehnevám sa :D a super kapitola :D:D:D