ďalšia kapitola. Pracuje sa na Ďalšej len som dostala menšie okinko ktoré musím prekonať. Takže tak. Kapitola pod perexom. A prosím ospravedlňujem sa za chyby.
21. Kapitola
Themia z tade vyšla. Vybrala sa smerom ku triede. Lenže niekto ju zastavil. Presnejšie zakričal na ňu. "Chcela si si so mnou niečo vyriešiť. Tak teraz máš čas." Themia sa neobrátila za hlasom. Ale z veľkou nechuťou mu odpovedala. "Teraz na to nemám náladu." "Vážne? Pretože pred chvíľou si tvrdila niečo iné." Themia stále otočená chrbtom k nemu mu odpovedala. "To som hovorila pred chvíľou. Lenže teraz na to nemám náladu. Rozumiete Hitsugaya taichou?" posledné slová zdôraznila až tak, že to vyznelo ako keby kričala. HItsugaya si toho nevšímal a pokračoval v tom, prečo sem prišiel. "Čo si so mnou chcela vybaviť?" Themia sa prudko otočila a podišla k nemu. A to dosť blízko. Ich ľadové pohľady sa stretli. Themia na neho začala kričať "Len to, že sa nestarajte do mojich záležitostí! Je hádam moja vec, čo robím. Nemyslíte?" Hitsugaya sa snažil ignorovať jej krik a s kľudom odpovedal "Do vašich záležitostí? Fajn. A to je všetko?" Themia začala znovu kričať "To nie je ani len začiatok. Tvoje chovanie je stupídne. Zoberme si príklad. Karin." "Do toho ťa nič." "Mýlite sa.
Je ma do toho veľa. Neuvedomujete si že zraňujete niekomu city?" "Som si toho plne vedomí. Tak mi to nemusíte pripomínať. Pod kapitánka 9 jednotky." Aj on už začal zvyšovať hlas. Themia sa však nedala a pokračovala s veľkým krikom. "Netrápi vás, že ubližujete vlastnej rodine? Vašej podkapitánke a vašim priateľom?" Hitsugaya odvrátil od nej pohľad. Vedel, že mala pravdu. A vedel, že teraz je na to nemôže odporovať. "Urobili ste dobre, že ma necháte hovoriť. Ani si neviete predstaviť ako trpí. Vždy keď sa pozrie smerom k vašej bande, ako sa s ňou bavíte a ju si v škole vôbec nevšímate, tak ju to bolí tu." A ruku si položila na srdce. "Snaží sa vyzerať šťastne. Lenže už to nezvláda. Po pravde na vašich kamošov žiarli. Som si istá, že chce aby ste sa práve ku nej takto správali." Themia už nekričala rozprávala celkom pokojne. No niečo v nej stále vyvolávalo hnev. Znovu sa naštartovala a začala hovoriť "Čo keby ste išli teraz na ňou a niečo jej povedali?" Hitsugaya zatvoril oči a snažil sa upokojiť aspoň dohováraním vo svojej hlave. Tak tiež neodpovedal Themii. "Nehodláte mi odpov..." "Themia a ty by si nemala tiež niekomu niečo povedať?" skočil je do reči HItsugaya. Themiu to však nevyviedlo z miery, ale mala problém mu na to odpovedať. "Náhodou on o tom vie. Takže ja nemusím nič hovoriť." "Aha. A inak viem, že teraz robím zle, keď sa ku nej takto správam. Môj prvý dojem z toho bol super, ale potom ma začalo trápiť, prečo mi to nepovedala skôr. A ešte aj to, že si kvôli mne chcela zobrať život."
"Ale preto sa ku nej nemusíte správať takto." znovu začala vŕtať do témy, ktorú začali. Hitsugaya sa chytil za hlavu, pretože to nechcel rozpitvávať. Myslel si, že keď povie Themii že si je vedomý toho, čo robí tak to nechá na pokoji. Ale akosi sa mýlil. "Themia už to nechajme tak. Nechcem a o tom baviť." "Fajn. Ale..." Hitsugaya jej však ihneď skočil do reči "Viem budem si to pamätať." Themia chcela niečo povedať ale radšej už držala jazyk za zubami. "Maj sa." a prešla popri ňom. Jej kurz bol - smer trieda. Hitsugaya zovrel ruku v päsť. "Prečo mi to dievča robí ešte ťažšie." Ako to dopovedal po líci mu stiekla jedna slza.
Je ma do toho veľa. Neuvedomujete si že zraňujete niekomu city?" "Som si toho plne vedomí. Tak mi to nemusíte pripomínať. Pod kapitánka 9 jednotky." Aj on už začal zvyšovať hlas. Themia sa však nedala a pokračovala s veľkým krikom. "Netrápi vás, že ubližujete vlastnej rodine? Vašej podkapitánke a vašim priateľom?" Hitsugaya odvrátil od nej pohľad. Vedel, že mala pravdu. A vedel, že teraz je na to nemôže odporovať. "Urobili ste dobre, že ma necháte hovoriť. Ani si neviete predstaviť ako trpí. Vždy keď sa pozrie smerom k vašej bande, ako sa s ňou bavíte a ju si v škole vôbec nevšímate, tak ju to bolí tu." A ruku si položila na srdce. "Snaží sa vyzerať šťastne. Lenže už to nezvláda. Po pravde na vašich kamošov žiarli. Som si istá, že chce aby ste sa práve ku nej takto správali." Themia už nekričala rozprávala celkom pokojne. No niečo v nej stále vyvolávalo hnev. Znovu sa naštartovala a začala hovoriť "Čo keby ste išli teraz na ňou a niečo jej povedali?" Hitsugaya zatvoril oči a snažil sa upokojiť aspoň dohováraním vo svojej hlave. Tak tiež neodpovedal Themii. "Nehodláte mi odpov..." "Themia a ty by si nemala tiež niekomu niečo povedať?" skočil je do reči HItsugaya. Themiu to však nevyviedlo z miery, ale mala problém mu na to odpovedať. "Náhodou on o tom vie. Takže ja nemusím nič hovoriť." "Aha. A inak viem, že teraz robím zle, keď sa ku nej takto správam. Môj prvý dojem z toho bol super, ale potom ma začalo trápiť, prečo mi to nepovedala skôr. A ešte aj to, že si kvôli mne chcela zobrať život."
"Ale preto sa ku nej nemusíte správať takto." znovu začala vŕtať do témy, ktorú začali. Hitsugaya sa chytil za hlavu, pretože to nechcel rozpitvávať. Myslel si, že keď povie Themii že si je vedomý toho, čo robí tak to nechá na pokoji. Ale akosi sa mýlil. "Themia už to nechajme tak. Nechcem a o tom baviť." "Fajn. Ale..." Hitsugaya jej však ihneď skočil do reči "Viem budem si to pamätať." Themia chcela niečo povedať ale radšej už držala jazyk za zubami. "Maj sa." a prešla popri ňom. Jej kurz bol - smer trieda. Hitsugaya zovrel ruku v päsť. "Prečo mi to dievča robí ešte ťažšie." Ako to dopovedal po líci mu stiekla jedna slza.
******Ľudský svet - Karakurská stredná škola-
17:00******
17:00******
Hinamori bežala po chodbách školy a ako zmyslov zbavená vykrikovala Themiine meno. Už musela zastaviť, pretože nevládala. Ťažko sa jej dýchalo ale predsa len sa znovu dala do pohybu a začala vykrikovať Themiine meno. No však nikto sa jej neozýval. Znovu zastavila. Pred ňou bola "križovatka". "Kade teraz. Už som prehľadala takmer celú školu a ani mobil mi nedvíha. Asi sa na to vykašlem."
Vzdychla si a ešte raz sa poobzerala po chodbe. No nič tam nebolo. Otočila sa a pokojne sa vybrala smerom von zo školy.
Vzdychla si a ešte raz sa poobzerala po chodbe. No nič tam nebolo. Otočila sa a pokojne sa vybrala smerom von zo školy.
Ako prechádzala ulicami obloha už začínala tmavnúť. Ani to ju však neprinútilo zrýchliť. Stále sa vliekla ako slimák a tvárila sa ako keby jej niekto ublížil. Zrazu sa otočila. Poobzerala sa po ulici. "To sa mi len zdalo." A pokračovala ďalej svojim slimačím tempom.
********
Histugaya sa prechádzal po meste a stále dookola si vybavoval to, čo mu povedala Themia. Nevedel to z hlavy dostať von. Hitsugaya zastal a potichu povedal "Predo mnou sa neukryjete." Z vrecka vytiahol krabičku s pilulkami. Avšak niekto ho z tela dostal už skôr. Hitsugaya spadol na zem, ako vrece zemiakov. Chcel sa postaviť no jeho telo ho neposlúchalo. Skúšal to viac krát ale nedalo sa mu hýbať rukami ani nohami. Niekto sa mu prihovoril "Aké to je keď sa nemôžete hýbať kapitán?" Hitsugaya nevydal zo seba ani hlásku. Stále ležal na zemi a snažil sa pohnú rukami alebo nohami. No vôbec nebol žiadny výsledok. Osoba sa usmiala a znovu začala hovoriť "Darmo sa budete snažiť postaviť sa. Nepodarí sa vám to. Špeciálna schopnosť môjho zanpakuta." Hitsugaya sa zarazil. Potichu si pre seba povedal "Vy ste shinigami." Zrazu sa ozval druhý hlas. "Áno sme shinigami. Ale dávno po smrti." Chlap si ku nemu čupol a začal mu šepkať "Oživil nás Aizen. Že vraj to bol tiež kapitán." "Bol. Lenže teraz je to nepriateľ číslo jedna." Muž sa usmial. To však Hitsugaya nevidel. "To my vieme ale netrápi nás to. Hlavné je že nás oživil a my mu za to slúžime. A našou úlohou je zabiť pár shinigami." "O koho ide." Mužov úsmev sa ešte viac rozšíril "Zopár kapitánov a pod kapitánov. Výber je už na nás. A máme veľké šťastie, lebo sme natrafili na vás kapitán." Hitsugayu sa zmocnil strach. Jeden z mužov sa ozval "Daj mu trochu voľnosti. Takto to nebude žiadna zábava." V okamžiku ako Hitsugaya ucítil, že sa môže hýbať, rovno zo zeme zmizol shunpom. Objavil sa na vysokej budove odkiaľ pozeral na tých dvoch mužov.
Jeden z nich zmizol. Hitsugaya sa dal do pozoru.
Obzeral sa na všetky strany či ho neuvidí. Dokonca už necítil ani jeho reitatsu. Muž
sa objavil za ním, pripravený seknúť svojou katanou. Hitsugaya jeho útok zablokoval. Muž sa znovu usmial "Myslel som si, že to nevykryjete. Som prekvapený, že ste cítili moje reitatsu." Histugaya potichu povedal "Shouten ni zase." Okolo neho začalo víriť reitatsu. Mužovi zmizol z tváre úsmev. Začal sa tváriť vážne. "To sa vám nepodarí." Vírenie reitatsu zrazu prestalo. Hitsugaya pocítil strašnú bolesť pri srdci. Druhý chlapík, čo stál dole, sa teraz krčil za ním a jeho katana bola zabudnutá v Hisugayovom tele.
Muž ju prudko vytiahol. Hitsugaya padol na kolená a ruku si okamžite priložil na ranu, z ktorej nekontrolovateľne tiekla krv. Myšlienkami rôzneho typu
sa snažil udržať pri vedomí, ale krv ktorú stratil mu to akosi neumožňovala. Zdvihol hlavu k mužovi a chcel mu niečo povedať. Lenže ako uvidel, že sa na neho z výšky na neho rútili 3 svetlé "pásy" onemel. Muž na chvíľu zavrel oči. Chytil katanu do obidvoch rúk. Prudko sa otočil a odrazil útok, ktorý bol na neho mierený. Hitsugaya za ten čas stihol upadnúť do bezvedomia. Už sa nevedel udržať pri vedomí. Niekto zrazu zvrieskol "Nechajte ho na pokoji.". Obidvaja muži sa na tú osobu pozreli. Bola to Themia. Muž, ktorý odrazil jej útok, sa k nej začal približovať a hovoriť. "Takže aj ty si, si prišla po smrť?" Themia mu odvrkla "Nie. A ty od neho odstúp."
Hlavou kývla smerom k mužovi, ktorý sa krčil pri Hitsugayovi. Ten ju ignoroval a stále pozoroval HItsugayu. Svoju katanu pripravovala na ďalší útok. Pevne ju stisla a znovu na neho zakričala. "Poviem to už len raz. Odstúp od neho." "Poslúchni ju. Je pre teba príliš nebezpečná." "Vyzerá to tak, že moja práca tu už skončila." Muž ktorý stál pri HItsugayovi sa postavil. Pozrel sa na svojho spolu partnera a potom na Themiu. Zreničky sa mu zúžili. "Už chápem." A v tom zmizol shunpom. Themia sa tvárila vážne, ale zároveň trochu nechápavo. "Čo ste zač." vyletela z nej otázka. "Sme podobný ako ty." "Podobný ako ja?" "Áno. Ak to teraz nechápeš časom pochopíš." Themia si pre seba zašepkala "Doragon tsume." A rozohnala sa zanpakutom. Vyslala tri svetlé rany. Muž sa im vyhol shunpom.
Jeden z nich zmizol. Hitsugaya sa dal do pozoru.
Obzeral sa na všetky strany či ho neuvidí. Dokonca už necítil ani jeho reitatsu. Muž
sa objavil za ním, pripravený seknúť svojou katanou. Hitsugaya jeho útok zablokoval. Muž sa znovu usmial "Myslel som si, že to nevykryjete. Som prekvapený, že ste cítili moje reitatsu." Histugaya potichu povedal "Shouten ni zase." Okolo neho začalo víriť reitatsu. Mužovi zmizol z tváre úsmev. Začal sa tváriť vážne. "To sa vám nepodarí." Vírenie reitatsu zrazu prestalo. Hitsugaya pocítil strašnú bolesť pri srdci. Druhý chlapík, čo stál dole, sa teraz krčil za ním a jeho katana bola zabudnutá v Hisugayovom tele.
Muž ju prudko vytiahol. Hitsugaya padol na kolená a ruku si okamžite priložil na ranu, z ktorej nekontrolovateľne tiekla krv. Myšlienkami rôzneho typu
sa snažil udržať pri vedomí, ale krv ktorú stratil mu to akosi neumožňovala. Zdvihol hlavu k mužovi a chcel mu niečo povedať. Lenže ako uvidel, že sa na neho z výšky na neho rútili 3 svetlé "pásy" onemel. Muž na chvíľu zavrel oči. Chytil katanu do obidvoch rúk. Prudko sa otočil a odrazil útok, ktorý bol na neho mierený. Hitsugaya za ten čas stihol upadnúť do bezvedomia. Už sa nevedel udržať pri vedomí. Niekto zrazu zvrieskol "Nechajte ho na pokoji.". Obidvaja muži sa na tú osobu pozreli. Bola to Themia. Muž, ktorý odrazil jej útok, sa k nej začal približovať a hovoriť. "Takže aj ty si, si prišla po smrť?" Themia mu odvrkla "Nie. A ty od neho odstúp."
Hlavou kývla smerom k mužovi, ktorý sa krčil pri Hitsugayovi. Ten ju ignoroval a stále pozoroval HItsugayu. Svoju katanu pripravovala na ďalší útok. Pevne ju stisla a znovu na neho zakričala. "Poviem to už len raz. Odstúp od neho." "Poslúchni ju. Je pre teba príliš nebezpečná." "Vyzerá to tak, že moja práca tu už skončila." Muž ktorý stál pri HItsugayovi sa postavil. Pozrel sa na svojho spolu partnera a potom na Themiu. Zreničky sa mu zúžili. "Už chápem." A v tom zmizol shunpom. Themia sa tvárila vážne, ale zároveň trochu nechápavo. "Čo ste zač." vyletela z nej otázka. "Sme podobný ako ty." "Podobný ako ja?" "Áno. Ak to teraz nechápeš časom pochopíš." Themia si pre seba zašepkala "Doragon tsume." A rozohnala sa zanpakutom. Vyslala tri svetlé rany. Muž sa im vyhol shunpom.
To be continued.




vtom najlepsom! vsak do dalsej kapitoly pridem o vsetky nervy taka som zvedava co bude dalej...hm fakt ma zaujima ako to myslel s tym ze Themia je podobna ako oni...a ten zaciatok sa mi pacil pekne Hitsugayovi vytmavila to jeho spravanie ha, tak treba xD uzasna cast tesim sa na dalsiu kapitolu :-)