close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Poviedka písaná životom Hatsune Mii 4.kapitola

18. září 2011 v 17:01 | Hatsune Takashima Aimi-chan
Hanbí sa za seba. Poslednú kapitolu tejto poviedky som pridala v decembri 2009. Hanbím sa za seba. Dúfam že sa nájde niekto a prečí ta to.

4.kapitola


Nevšimla si však ani to, že z odbočky na tú ulicu sa nekontrolovateľnou rýchlosťou na ňu rúti auto. Zaregistrovala už len svetlá.
*********
Ichigo práve v tú chvíľu vybehol na ulicu. Naskytol sa mu nie najkrajší pohľad. Pred jeho očami narazilo do Mii auto. Tá spadla na zem a vôbec sa nehýbala. Vodič auta, sa zmetene díval. Zrejme si neuvedomil, že niekoho zrazil. Auto zacúvalo. Ichigo si všimol, že vodič nebol triezvy. Auto behom pár minút zmizlo. Ichigo rýchlo pribehol ku Mii. Kľakol si k nej. Nebola pri vedomí. Nevedel čo má robiť. Chodil okolo nej rukami. Nechcel sa jej však dotknúť a ešte viac ublížiť. "Do pekla čo mám teraz robiť. Najlepšie ju bude zobrať do nemocnice. Alebo žeby k Uraharovi?" Začali sa mu triasť ruky. Mal pocit, že spravil niečo zle, a že ju neochránil. Začali padať dažďové kvapky. To Ichiga prinútilo zobrať Miu do náručia. Urobil to veľmi opatrne. Postavil sa a pozrel na nebo. Bolo úplné čierne. Už začínalo mrholiť. Ichigo Miu pevne stisol a zmizol shunpom.
******
Urahara išiel otvoriť. Sám pre seba si nadával "Kto dopekla zase otravuje." Otvoril dvere a zostal stáť ako obarený. Ichigo na neho ihneď vybehol "Urahara-san prosím pomôžte mi. Zrazilo ju auto a ja neviem, čo som s ňou mal urobiť." Urahara kývol rukou, aby ho nasledoval. Začal volať "Yoruichi!" No však nikto sa neozýval. Zakričal ešte hlasnejšie. "YORUICHI! POĎ SEM. MÁME TU MENŠÍ PROBLÉM." Hneď ako dorazila a zbadala Ichiga, že drží Miu v náručí Ihneď k nemu podišla a dobre ženie mu vytrhla Miu z náručia. Pozrela na neho s vážnym pohľadom a začala mu hovoriť. "Dúfam Ichigo, že vieš ako sa to môže aj skončiť. Môže aj umrieť." Ten jej na to nič nepovedal. Odvrátila sa od Ichiga a začala hovoriť na Uraharu "Budem potrebovať asi Unohanu. Keďže to dievča je ONA, môžeme si to dovoliť." Urahara len prikývol a zmizol. Yoruichi aj s Miou v náručí išla ďalej do domu do prázdnej miestnosti. Opatrne ju položila na zem a začala kontrolovať či dýcha a podobné veci. Ichigo ju potichu sledoval. Yoruichi k nemu obrátila hlavu a spýtala sa ho "Čo sa jej stalo?" Ichigo na to odpovedal ale nie s veľkou chuťou. "Zrazilo ju auto." "Tak mala veľké šťastie, že žije." Domom bolo počuť dupanie, ktoré sa približovalo k izbe. Vo dverách sa objavila zadýchaná a prekvapená Unohana. Yoruichi ukázala rukou, že má ísť ku nej. Unohana k nej prišla. Zostala prekvapená, keď zbadala Miu ako nehybne leží. Ihneď vybafla na YOruichi "Čo sa jej stalo?" Yoruichi však s kľudom odpovedala "Že vraj ju zrazilo auto. Má asi zlomené rebrá. Ak chceme urobiť podrobnejšie vyšetrenie..... musíš ísť preč Ichigo." Ichigo síce nechápal prečo musel ísť preč, ale poslúchol. Pre istotu zatvoril za sebou dvere. Unohana sa spýtavo pozrela na Yoruichi "Prečo musel opustiť miestnosť?" "Preto aby nezavadzal, a aby nerušil." Yoruichi začala Mii rozopínať gombíky na jej bielom tričku. Unohana sa len prizerala, čo s ňou Yoruichi vlastne chce urobiť. Yoruichi ju z premýšľania rýchlo vytrhla slovami. "Mali by sme jej umožniť lepšie dýchanie. Lebo takto nám tu isto odíde." "Pustíte ma k tomu prosím?" Yoruichi sa jej uhla. Unohana prehmatala celý hrudník a brucho. "S tým dýchaním máte pravdu. No pre istotu by som jej rada prezrela chrbát." "V poriadku." Unohana sa snažila opatrne obrátiť Miu na brucho. Vyzliekla jej tričko. Rukou jej opatrne prešla po chrbtici. Keď sa nachádzala už na konci, na tvári sa jej zjavilo znepokojenie. "Musíme ju začať ihneď liečiť. Aj keď to kompletne nevyliečime mali by sme sa o to pokúsiť." Yoruichi prikývla, no aj ona mala na tvári isté znepokojenie. Dala to aj najavo. " Čo ak nám to dievča odíde?" "To nesmieme dopustiť." YOruichi prikývla a rýchlo sa pustili do práce.
********RÁNO*******
Ichigo sa pozeral na Miu, ako spí. Ležala tam celkom nehybne. Dvíhal sa jej len hrudník od pravidelného dýchania.
Mia otvorila oči. Musela žmúriť, aby voľačo videla. Poobzerala sa po izbe. Nevedela sa zorientovať. Od ľaku sa rýchlo posadila a začala sa obzerať po miestnosti.
Na lícach ucítila slzy. Nevedela však prečo, pretože žiadnu bolesť ani nič také nepocítila. Odrazu ucítila ako ju niekto tlačí dole. Nekládla odpor. Znovu ležala na dlážke a pozerala do tváre Ichigovi. Prekvapene sa na neho pozerala. Hľadala v jeho očiach odpoveď. No videla len sklenený pohľad, ktorý ju hypnotizuje. Ichigo sa k nej začal pomaly skláňať, no keď mal svoju tvár tesne pri tej jej, odtiahol sa. "Doshte?" po miestnosti zaznel tichý chrapľavý hlas. "Neviem Mia." "Môžem vstúpiť?" spoza dverí sa ozval nesmelý chlapčenský hlas. "Hai." Odpovedal Ichigo. Dvere sa otvorili a v nich stál mladý hnedovlasý shinigami. "Prepáčte, že vyrušujem, ale prišiel som za Miou-sama. Musím je odovzdať veľmi dôležitú správu." "Minoru si to ty?" ozval sa tichý hlas Mii. Minoru potichu odpovedal, že áno. "Poď sem." Minoru podišiel k Mii a sadol si vedľa jej "lôžka". Mia znovu prehovorila "Stalo sa niečo vážne?" "Hai. Vyslali ma sem, pretože vám musím oznámiť dôležitú správu." "Hovor a rýchlo prosím." Súrila ho Mia. Minori však nič nehovoril, iba len tak sedel a pozeral pred seba. "Minori hovor." "Gomenasai ale toto môžem povedať iba vám Mia-sama, pretože len vy ste tu členkov Špeciálneho komanda pre Hueco Mundo." "Tým myslíš, že mám odísť chlapče?" Predniesol potichu Ichigo. "Áno. Ak by ste bol taký dobrý podkapitám 13 jednotky. Ide o veľmi chúlostivú správu, ku ktorej majú prístup len členovia Špeciálneho komanda a kapitáni. A keďže vy nie ste kapitán tak tu nemáte, čo robiť." Začal zvyšovať hlas Minoru. "Ale ja sa stadiaľto nehodlám pohnúť." Ichigo sa na neho usmial. MInoru zvraštil obočie a škaredo na neho pozrel "Čím skôr odídete tým skôr to poviem a vy sa sem potom budete môcť vrátiť." Snažil sa hovoriť pokojným hlasom ale sem tam mu preskakoval. "Ako som už povedal neodídem." "Prosím opustite miestnosť." "Iie." "Žiadam vás posledný raz. Ak tak neučiníte použijem násilie." "Tak a dosť!" Hádku prerušila Mia, Ktorá sedela a pohľadom behala z jedného na druhého. "Nemienim to počúvať! MInoru ty hovor. A mimochodom Ichigo tu môže ostať." "Tak dobre." Povedal Minoru a zhlboka sa nadýchol. "Mia-sama musím vám oznámiť, že náš výskumný tým zistil, že Aizen možno zaútočí. Nevieme kedy. Odhadujeme, že to bude prekvapenie." "Odkedy to viete." "Od včera večera." "Myslíte si, že by mohol zaútočiť aj dnes?" Zamiešal sa do debaty Ichigo. "Možné je všetko. Nevieme však ako dlho to plánuje." "Je kľud čiže niekoľko týždňov, možno aj mesiacov. A páni stojím si za tým, čo som povedala." "Ja s tebou súhlasím." "Ja nie." "Prečo nie?" "Pretože keby to mal naplánované už by zaútočil. Viete, že teraz sme povolili v obrane, pretože sa nič nedeje. Určite by už zaútočil." "Minoru počúvaj ma. Aizen si každý krok musí premyslieť naozaj do detailov. Ako vtedy keď opustil Soul Society. Čakal na správnu chvíľu. A tou chvíľou bol vpád Ichiga. Poviem to takto. Treba zalarmovať všetky jednotky. V tieto dni zaútočí, pretože nastala správna chvíľa." "Ako to môžete vedieť!" Okríkol ju Minoru. "Pretože tajná zbraň Soul Society je zranená." Potichu predniesol Ichigo. Minoru sa neho vytreštil oči. Skoro mu vypadli z očných jamiek. Hlasne ho okríkol. "Čo tým myslíte?" Ichigo mu však s kľudom odpovedal. "Tak toto ja zas nemôžem povedať tebe." "Ichigo povedz mu to." Potichu povedala Mia. "Nepoviem." "Prosím." Naliehala na neho. "Nepoviem mu to aj keby si sa kvôli tomu išla rozštvrtiť. Mám na to vlastné dôvody." "Vieš, že ťa nenávidím?" "Už si mi to povedala včera."Na chvíľu sa odmlčal a potom zase pokračoval. "Konečne som na to prišiel. Celú noc som o tom premýšľal. Vieš kedysi som si myslel , že budeš mojou kamarátkou až dokonca života. Ale mýlil som sa. Konečne, keď som dospel som zistil aká v skutočnosti si. Robila si sa chudinkou. Po celý ten čas." "Čo tým myslíš?" "Nepoviem ti niť, pokiaľ tu bude tento chalan oxidovať." "Čo prosím?" Minoru sa na Ichiga neveriacky pozrel. "Minoru choď." Na rozdiel od Ichiga Mia to povedala pekne. "Hai." Postavil sa a bez slova odišiel. Mia sa otočila na Ichiga s otázkou. "Tak čo si tým chcel povedať?" "Len to, že som sa v tebe celú dobu mýlil. Za celý ten čas si zo seba robila chudiatko. Chcela si aby ťa každý ľutoval za to, čo sa ti stalo. Však mám pravdu?" "Nie nemáš. Ani nevieš, čo som prežívala, keď som zomrela." "Možno neviem, čo si prežívala ale viem, čo to smrť je. A hlavne keď niekto zomrie tvojou vinou." "A ako si to myslel s tým kedysi?" "Vieš, že sme sa poznali? A to ešte keď si bola živá." "Naozaj neviem, čo myslíš." "A čo včera na tom cintoríne. Čo si tam robila?" "Ako vieš, že som bola na cintoríne? Veď ty si tam nebol." "Ale bol. Prebehla si okolo mňa a plakala si." "Takže to si bol ty? A ten chlap bol tvoj otec?" "Áno bol to môj otec. A boli sme sa pozrieť na hrob mojej dávnej kamarátky o ktorej som si myslel, že pred deviatimi rokmi odišla študovať. Teda tak mi to bolo povedané, pretože v tú dobu som stratil matku. A keď by som sa dozvedel aj toto asi by som sa zbláznil." "Ako sa volalo to dievča?" "Hatsune Mia." "A čo to má spoločné so mnou?" "Aj ty si zomrela pred deviatimi rokmi. V ten istý deň. A potom mi to do seba zapadlo." "POVEDZ TO UŽ KONEČNE!" Zvrieskla po ňom a slzy sa jej začali liať po lícach. "Tak fajn. Poznal som ťa. Aby si mi verila tak dobre počúvaj, čo ti teraz poviem. Bola si na vozíčku." "Odkiaľ vieš , že som bola na vozíčku? To som ti nikdy nepovedala." "Nepovedala ale ja to viem. Spomienky s tebou mám uložené tu. A budem ich tu mať stále." Poklepkal sa po čele a pozrel na Miu. Teraz už však s pekným pohľadom. "Takto sa na mňa dívala len jedna osoba. Prečo som si to nevšimla? A bože tie všetky veci, čo som ti povedala. Mňa to tak mrzí." " To je v poriadku Mii-chan. Spomínaš si? Tak som ťa volal." Mia mu začala prikyvovať. Slzy sa jej liali prúdom po tvári, no pri tom sa aj sem tam pousmiala. "Vždy si na mňa tak zakričal, keď som vstúpila do izby. Rozbehol si sa ku mne a ja som si ťa vysadila na kolená. Potom som ťa vozila po izbe. Ichigo ty si bol v tú dobu jediná radosť, ktorú som mala." "Ale keď si sa uzdravila si chodila ku nám len cez školu a potom si zrazu po smrti mojej matky prestala chodiť. Bol som z toho smutný, keď som ťa nevidel." "Je mi to ľúto, naozaj." Povedala s plačlivým hlasom. Pohľadom prešla na svoju ruku. Váhavo ňou pohybovala, no nakoniec sa rukou dotkla Ichigovho líca. Ten jej reakciu nečakal. Mia sa mu znovu prihovorila. "Prepáč mi všetko, čo som ti povedala. Ichi prosím prepáč." "To je v poriadku. Aj ja som ti povedal veci, ktoré som nemal. Napríklad to pred chvíľou." "Už sme si kvit. Či?" Mia sa už začala usmievať. "Ešte nie." Chytil Miinu ruku a zložil si ju z líca, no nepustil ju. Mia sledovala každý jeho pohyb. Zaujímalo ju, prečo ju drží za ruku, a čo jej chce ešte povedať. Začal hovoriť. "Mia ..." V tom momente ako začal aj prestal. Prekvapene pozrel na Miu, ktorá mala svoju tvár od tej jeho len pár centimetrov. "Chcel si ma pobozkať, keď som sa prebrala?" "Ani nevieš ako." Zrazu z neho vybehlo a vtisol jej bozk. Mii sa rozšírili zreničky, no po chvíli sa nechala unášať a tiež sa pridala do hry ich pier. Prerušilo ich však nečakané vtrhnutie do izby. "Prepáčte, že ruším ale máme menší problém. Zaútočili." Povedal vážne Urahara. "Kedy?" Mia sa k nemu prudko otočila. Ale hneď ako to urobila spadla na zem a na tvári sa jej objavila bolestivá grimasa. Ichigo sa k nej nahol a prihovoril sa jej. "Si v poriadku?" "Už to prestáva." Povedala kľudne ale z hlasu bolo počuť, že tá bolesť musí byť veľká. "Prosím Mia nehýbte sa. Hneď sem príde Yoruichi." Urahara sa otočil a zmizol v dome. Bolo počul ako na ňu kričí. Potom zase nejaké nadávky a zrazu beh. Vo dverách sa zjavila Yoruichi s nejakou krabičkou. Vošla dnu a kľakla si k Mii. POzrela na Ichiga a zaziapala na neho. "Von z izby!" "Ani nápad." "Inak použijem násilie." "Ani nápad." "Poviem to takto. Bude to škaredý pohľad." Obrátila sa k Mii, ktorá ležala na zemi a jednou rukou zvierala deku a druhou drvila Ichigove zápästie, ktorého sa chytila v tom ako do izby prišla Yoruichi. Ichigo tiež prešiel pohľadom na Miu. Chcel ju pohladiť voľnou rukou, no Yoruichi ho zadržala zo slovami. "Choď už." Ichigo si vytrhol zápästie z Miinho zovretia a prudko sa postavil. Bez jediného slova odišiel z miestnosti. Vypochodoval až do obchodu, a to čo tam videl ho skoro zrazilo k zemi. Pozeral sa totiž na siedmich ľudí ktorých veľmi dobre poznal. Nízke čiernovlasé dievča k nemu pribehlo a začalo na neho sypať otázky. "Je Mia v poriadku? Nič vážne sa jej nestalo? Má sa do..." Hovorenú reč prerušil obrovský výkrik vychádzajúci z vnútra domu. Všetci sa vydesene pozreli tým smerom. Dokonca aj Ichigo. "Zdá sa, že Mia nie je v poriadku." "Veru nie." Povedal jej potichu ichigo. Všetci ostali len bezvládne pozerať na dvere. Asi za päť minút z nich vyšla Yoruichi a za ňou Mia. Všetci na ňu zostali prekvapene zízať. Rukia k nej pribehla a objala ju. SO strachom v očiach sa jej prihovorila. "Mia-chan, prečo si teraz kričala?" "To je na dlho. Teraz mi však už nič nie je. " Nasilu sa usmiala na Rukiu. Tá si to nevšimla a tiež jej úsmev opätovala. Jediný, kto si všimol Miin silený úsmev bol Ichigo. Celkom ustarostene sa opýtal. " Naozaj si v poriadku?" Mia sa na neho pozrela so smutným pohľadom. Zarazil ju jeho pohľad. Bol ustarostený. Videla v ňom, že sa o ňu bojí. Aj, keď jej srdce hovorilo, aby povedala pravdu, znovu zaklamala. "Som v poriadku vďaka Yoruichi. A myslím, že už by sme mali vyraziť a čím skôr ich nakopať do zadku."
****
Po tom, čo sme opustili Uraharov obchod sa naozaj začala konečná bitka. Bol to naozaj krutý boj, ktorý sme však nakoniec vyhrali. Aizen teraz hnije vo väzení. Som rada, že to takto skončilo. Konečne je od neho pokoj. Teraz si každý žije svoj život v kľude.

PS: Poviedka ešte nekončí. Dúfam, že budem schoopná napísať ešte apoň 3 kapitoly.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shandris Shandris | Web | 19. září 2011 v 20:48 | Reagovat

pekná časť ako dobre, že je Mia v poriadku teším sa na pokráčko:)

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 2. října 2011 v 12:46 | Reagovat

chuda Mia ale ta cast s Ichigom bola velmi pekne :-) tesim sa na pokracovanie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Design vytvorený pre prehliadač Google CHROME
themia-chan.blog.cz 2008-2012


Locations of Site Visitors