Tak ak to ešte niekto číta, tu je nová kapitola MY STORY
22.kapitola
....Vyslala tri svetlé rany. Muž sa im vyhol shunpom. Themia sa znovu rozohnala zanpakutom. Ozval sa zvuk odrazu. Muž stál vo výške asi desať metrov nad ňou. Pred sebou držal svoju katanu. Themia zanpakuto chytila do ľavej ruky, ktorou sa silno rozohnala, a znovu vyslala rany muža. Muž sa iba odstúpil a rany popri ňom preleteli. Svojou katanou ukázal na Themiu "Dievča tvoj limit sa asi dostavil. Už nedokážeš uštedriť také silné rany ako na začiatku. Čo?" Themia sa na neho ani len nepozrela. Pre seba si zašepkala "Nepodceňuj ma." Okolo Themie začalo víriť reitatsu. Muž zostal stáť ako zamrznutý. Nevedel sa pohnúť. Themia na neho zakričala. "Ešte stále si myslíte, že sa dostavil môj limit?" "Áno." Skríkol muž. "Viem, že budeš musieť chvíľu počkať, aby si načerpala trochu sily." "To sa ohromne mýlite." Pri týchto slovách znovu vyslala rany. Muža to prekvapilo. Len tak tak sa ranám vyhol. Mal iba malinký škrabanec na tvári.
Potichu voľačo povedal. Themia zrazu cítila obrovský duševný tlak. Zrazil by ju na kolená, keby sa nepodopierala katanou. Muž skríkol "Modli sa dievčatko, pretože sa blíži tvoj koniec." "To si myslíte len vy." Odrazila sa od zeme a mierila si to rovno na muža. Ten zmizol shunpom takže Themia nemala šancu ho zasiahnuť. Dlho sa rozhliadala okolo seba, no muža nikde nevidela. Zavrela oči a začala sa sústrediť na mužove reitatsu. NO nikde ho necítila. Snažila sa naň znovu zamerať no nešlo jej to. Preto to nechala tak. V tom momente ako sa prestala sústrediť, ucítila na svojom hrdle dotyk. Keď uvidela, že má pri ňom katanu, stuhla. Dotyčný sa k nej priklonil a pošepkal jej. "Musím uzanať, že máš odvahu. Postavila si sa mi len s shi-kaiom. To ešte nikto neurobil. Ten kto ma poznal hneď používal pri boji ban-kai." "Lenže ja vás nepoznám." "Škoda. Je mi ľúto ale musím ťa zabiť. No, najprv ti poviem ako. Mojim shi-kaiom ťa znehybním. Potom ťa ban-kaiom budem ovládať a prinútim ťa si urobiť škaredé veci. A potom zvláštnou technikou, ťa znovu znehybním a dostanem s teba von tvoju dušu. V tom prípade sa zmeníš na duševné častice. A prezradím ti, že toto som použil aj na tvojho kamaráta, ktorý tam leží. No, on mal šťastie pretože bol v náhradnom tele. Tak už rozumieš ako zomrieš?" "Rozumiem tomu, ale ja tu nehodlám zomrieť." "To sa ešte uvidí." "Ja naozaj nezomriem, pretože nie som na vás sama." Muž po Themiiných slovách zneistel. Pre istotu očami prebehol z jednej strany na druhú. To Themia využila a vytratila sa. Objavila sa až na ďalšej budove, kde sa skryla za východ na strechu. Skryla svoj duševný tlak aby ju muž nezaregistroval.
****
"Ichigo cítiš to aj ty?" Rukia vyplašene pozrela na Ichiga. Ten jej len prikývol a pevnejšie objal svojho syna, ktorého držal v náručí. Zatváril sa veľmi znepokojene, tak ako Rukia. Rukia sa znovu pozrela von oknom, či niečo neuvidí. Nič však nevidela. Cítila len niekoľko strašne silných reitatsu. Odrazu prehovorila. "Ichigo ja sa bojím." V tom k nej prišiel a podal jej malého. Tá si ho zobrala. Ichigo sa zatiaľ dostal zo svojho tela von. Rukia na neho pozrela so strachom v očiach povedala. "Ichigo buď opatrný." Ten sa však na ňu len usmial. "Neboj sa. Budem opatrný, keď to pôjde nezapojím sa do boja." "Dobre." Ichigo sa na ňu usmial a v tom zmizol shunpom otvoreným oknom. Objavil sa na neďalekej budove s ktorej zmizol znovu shunpom. Snažil sa ísť za silným reiatsu, no nebolo to až také jednoduché, pretože v istých momentoch sa strácalo a znovu objavovalo a zakaždým z iného miesta. Ichigo zrazu zastal. Začal sa obzerať okolo seba, pretože stratil reitatsu, ktoré sledoval. Zavrel oči a snažil sa sústrediť, no nešlo mu to. Otvoril oči a vzdychol si. Povedal len tak do vetra. "Dúfam, že môj syn nebude tiež také drevo ako ja vo vyhľadávaní reitatsu." V tom zbystril, pretože počul krik. A nebolo to ďaleko. Zoskočil z budovy a išiel oproti tomu kriku. Nachvíľu nastalo ticho, no pokračoval ďalej. Prešiel zopár ulíc a za chvíľu bolo počuť znovu krik. Tentoraz to bolo zreteľné a veľmi hlasné. S výkrikom prišiel aj výtrysk duševnej energie, a preto Ichigo ihneď nasledoval duševnú energiu. Zaviedla ho do tmavšej uličky, kde len sem tam zablikalo dajaké svetlo. Pre istotu zastal a chytil sa svojho zanpakuta. Pomaly sa vydal dopredu. Obzeral sa po okolí. Zrazu sa pred ním v tme začali črtať dve siluety. Vydal sa k nim. Však stále nepovolil na svojej ostražitosti. Siluety boli čím ďalej tým zreteľnejšie. Zrazu sa rozbehol k nim. Odstrčil shinigamiho, v ktorom bol zabodnutý meč, od HInamori. Spadol na zem ako vrece zemiakov. Vôbec sa nehýbal. Hinamori sa dívala so strachom a s hrôzou na telo shinigamiho. Ichigo ju chytil oko pliec a vybafol na ňu. "HInamori, čo ti urobil." "Nič." Povedal a roztrasene a stále hľadela na jeho telo. Ichigo sa nadýchol a vážne sa opýtal. "Naozaj neublížil tebe ani dieťaťu?" "Naozaj. Stihla som jeho útok zablokovať včas. Potom som mu dajako vyrazila z ruky meč a bodla ho ním. Odohralo sa to tak rýchlo, že ani neviem ako som to urobila. Strašne som sa bála, že ublíži môjmu dieťatku." "Oh, poď sem." Objal ju a silno si ju k sebe pritisol. Ona okamžite zaryla svoje ruky do jeho kimona. Celá sa triasla a doslova z nej vyžarovalo ako sa bojí. PO chvíli sa ho pustila a povedala, že je už lepšie. Lenže Ichigovi sa to nezdalo. Stále na nej bolo vidieť, že sa bojí. Dalo sa to vyčítať aj z jej očí. Obidvoch zrazu zamrazil obrovský príval reitatsu. Hinamori sa zúžili zreničky. Potichu zašepkala. "Themia." Otočila sa na Ichiga a ten hneď pochopil. Rýchlo ju vzal do náručia a zmizol shunpom.
****
"Hm. Ani sa neuistili či som naozaj mŕtvy." Muž, ktorého bodla HInamori, sa pozviechal zo zeme. Vytiahol zo seba svoj meč, pričom z rany vytieklo trochu krvi. Muž sykol od bolesti. K rane si priložil ruku a začal ju liečiť. "Tá malá sviňa. Zaplatí za to, čo mi urobila." Ako dohovoril, pozrel sa na oblohu s vražedným pohľadom.
****
Ichigo skákal z budovy na budovu. V náruči pevne zvieral HInamori, ktorá mu hovorila kam má ísť. Odrazu sa ozvala. "Ichigo tam na tej budove." A ukázala na menšiu bytovku. Vyzeralo to na nej, že tam práve skončil boj. Ešte sa vo vzduchu vznášal prach. Ichigo skočil na bytovku a položil Hinamori na zem. Rýchlo sa rozutekala a zakričala. "Themia, kde si!" Nikto sa jej však neozýval. Behala pomedzi obrovské trosky budovy. Zrazu zastala a ústa si prikryla rukou. Pohľad na bezvládne telo Themie ju zamrazil. Ichigo k nej pribehol zo slovami. "Hinamori deje sa nieč..." Nedopovedal, pretože ho tiež zarazil pohľad na Themiu. Ležala na zemi bez známky vedomia. PO sebe mala zopár škrabancov. Chvíľu trvalo než sa obaja dostali zo šoku. Keď sa Hinamori celkom spamätala rýchlo ku Themii utekala. Kľakla si ku nej a trochu ňou potriasla. Themia nevnímala. Hinamori si vybrala z vrecka na košeli svoj mobil a vytočila Matsumoto. Začalo zvoniť, ale Matsumoto jej to nebrala. Potom to vzdala a radšej zavolala do ústredne, kde všetko sledovali. Kým im všetko vysvetlila prešlo desať minút. Za ten čas sa Ichigo išiel ešte porozhliadnuť po okolí, či nenájde niekoho ďalšieho. Prišiel ku okraju jednej budovy a poobzeral sa dookola. Naproti zazrel na zemi bielu škvrnu. Zaostril a zbadal, že tam niekto leží. Vydal sa tým smerom. Keď preskočil na budovu, kde ležala osoba, čakal ho ďalší šok. Na zemi bolo Hitsugayove telo v kaluži krvi. Obidvaja sa zrazu pozreli na oblohu. Uvideli ako zo senkaimonu vystupuje niekoľko osôb.
TO BE CONTINUED




museli som si precitat kapitolku predtym aby som sa do toho dostala lebo som si to uz nepamätala xD ale je to skvele :-) dufam ze sa Themia a Hitsugaya z toho dostanu :-)