24.kapitola

20. října 2012 v 21:05 | Hatsune Takashima Aimi Themi-chan
Nová kapitola na svete. Za pravopis sa vopred ospravedlňujem. Nemám absolútne poňatia kedy pribudne nová kapitola, pretože som ju len práve teraz začala písať. SO, enjoy it.

24.kapitola

Themia sa pozrela na hodinky pri nočnom stolíku, ktoré ukazovali sedem hodín. Vzdychla si a prevalila sa na druhú stranu postele. Potichu sa začala rozprávať sama so sebou. "Zase ďalšia noc. Takto to nemôže pokračovať." Z monológu ju prerušil pípajúci budík. Signalizoval, že si má zobrať lieky. Themia sa znovu prevalila na posteli, načiahla sa rukou ku budíku a tresla po ňom. Ihneď stíchol. Odkryla sa a veľmi opatrne posadila. Vyhrnula si tielko, v ktorom spávala a prešla po obväze, ktorým mala obviazaný celý pás. Potom si tielko napravila a postavila sa. Pomalým krokom sa odšuchtala do kuchyne. Na kuchynskej linke mala vyložené svoje lieky. Siahla po krabičkách s tabletkami a vybrala ich z nich. Do pohára si naliala vodu, s ktorou zapila dávku. So vzdychom ho položila naspäť na miesto. Bezducho sa vrátila do spálne, obliecť sa a nachystať všetky veci.

Keď už bola oblečená a veci mala nachystané na posteli, odišla do kúpeľne. Pristúpila ku umývadlu nad ktorým bolo veľké zrkadlo. Zamračila sa nad tým ako vyzerala. Tmavé kruhy pod očami, unavený výraz. K odstrašujúcemu dojmu sa pridali aj strapaté vlasy, ktoré už neskrotila ani stuhami, ktoré v nich vždy nosila. Ešte chvíľu sa pozorovala v zrkadle. Potom to vzdala a zobrala si make-up, ktorým si posledné dva dni zakrývala kruhy pod očami, aby neboli také výrazné. Trochu si z neho naniesla na ruku a začala roztierať po tvári. Pod očami ho použila viac. Doladila posledné úpravy aby jej tvár vyzerala prirodzene a ešte raz sa prezrela v zrkadle. Teraz už nevyzerala tak strašne. V kúpeľni strávila ešte ďalších desať minút, kým bola zo všetkým aspoň trochu spokojná.
****
Hnedovláska bezducho sedela pri posteli a zvierala nehybnú ruku. Z jej vyplakaných očí sa drali vždy nové a nové slzy, ktoré sa kotúľali po tvári a dopadali jej na oblečenie. Táto scéna sa opakovala každý deň, celé dva týždne.
****
Otvorila dvere a s pozdravom vošla do kancelárie. Avšak odpovede sa jej nedostalo, pretože v nej nikto nebol. Nevšímala si to a prešla ku stolu ,za ktorým sedával jej kapitán. Bola na ňom kopa papierov. Niektoré boli pekne poukladané v obaloch a ďalšie zase prehádzané cez seba. Vzala jeden na ktorom bolo množstvo vecí prečiarknutých a zakrúžkovaných červeným perom. Pohľadom zablúdila na stôl, kde bolo takých papierov viac. Bezmyšlienkovite papier čo držala položila naspäť a začala sa hrabať medzi ďalšími. Každým papierom, ktorý našla doškrtaný, sa jej vraštilo obočie. Vyrušilo ju až klopanie na dvere. Zavrčala. "Vstúpte." Dvere sa otočili a dovnútra vstúpila už viac rázy spomínaná blondína, s ktorou mala Themia tú česť sa aj stretnúť. Trochu vystrašene odpovedala. "Prepáčte, že vyrušujem, ale doniesla som poslednú časť z papierov." Na to jej Themia odpovedala nepríjemným hlasom, akoby bola niečo, čo nemá využitie. "Polož a môžeš ísť." Dievča prikývlo a papiere položilo mimo stola, aby sa ku nej nemuselo priblížiť. Poklonila sa a ako najrýchlejšie sa jej dalo, zmizla z kancelárie. Themia si niečo zašomrala a papiere prezerala ďalej. Po desiatich minútach ju prestalo baviť sa rozčuľovať nad tým, ako môže niekto takto pokaziť obyčajné vypisovanie papierov. Od zlosti hodila papiere, ktoré práve držala v rukách, naspäť na stôl. S vraždiacim výrazom sa vybrala pre nové papiere. Pri dverách sa jej mierne zatočila hlava, ale nebrala to nijako vážne. Posledné dva dni sa jej to stávalo často a ona to pripisovala tomu, že jej spánok je taký aký je. Otvorila dvere a vykročila vpred. Hlava sa jej znova príšerne zatočila a pred očami zahmlilo.
****Večer****
Themia otvorila oči. Videla rozmazane a vôbec tak nevedela rozoznať, kde sa nachádza. Nemotorne sa posadila a postavila. Hneď ako sa ocitla na nohách, zakolísala sa z jednej strany na druhú. Avšak nakoniec vyrovnala balans. Aj napriek tomu, že poriadne nevidela kam ide, že ju príšerne bolela hlava, sa pohla dopredu. Vyšla z miestnosti, kde ležala. Prešla ešte pár krokov a ocitla sa v priestrannej izbe. Videla pred sebou osobu, avšak nevedela rozoznať kto to je. Nohy sa jej podlomili a ona začala padať dopredu. Nebyť osoby skončila by na zemi. Prihovorila sa Themii. "Prečo si vstala z postele?" Themia bola úplne mimo a nepočúvala, čo jej osoba hovorila. Ona si začala mlieť svoje. "Prečo som tu? Prečo nie som doma? Kto vlastne..." V tom okamihu sa po dome ozval Themiin výkrik. Jej telom prešla ostrá bolesť, ktorá ňou trhla. Themii sa spustili slzy a znovu začala kričať. Rukami sa zaryla do oblečenia osoby, ktorá ju držala. Tá ostala v obrovskom šoku, pretože nikdy v takomto stave Themiu nevidela. Ako za zvíjala od bolesti a ako úpenlivo plakala. Tento stav trval asi pätnásť minút. Po tom ako bolesť ustúpila, Themia sťažka dýchala. Osoba využila tento moment a zobrala Themiu do náručia. Preniesla ju naspäť do postele, kde pred tým spala. Opatrne ju tam položila. Themia sa prevalila nabok a silno zovrela prikrývku. Miestnosťou sa opäť ozval Themiin krik. Tento krát bol omnoho hlasnejší ako predtým. Osoba okamžite podišla ku Themii. Svojou rukou , nejako vymanila Themiinu ruku, ktorá zvierala prikrývku a silno ju stisla. Druhou ju začala hladiť po vlasoch. Hlavu si oprela o tú jej. Začala jej šepkať do ucha. "Kľud Themi. Som pri tebe." Themia na oplátku zase vykríkla. "No tak Themi." Ruku jej stisla ešte silnejšie. Themia horko-ťažko zdvihla hlavu, jej pohľad bol neprítomný, tak ako aj jej myseľ, no išla si za jedným. Chcela ho pobozkať. Aj keď v takejto situácií, no už sa ďalej nevedela udržať. Pomaly sa približovala ku jeho perám, ktorých sa nakoniec dotkla tými svojimi. Bolo to len na okamih, pretože Themiu opäť zavalil obrovský príval bolesti.
****Na druhý deň****
Podišla do kuchyne. Tichým krokom pricupitala ku skrinke s pohármi. Jeden si odtiaľ vybrala a išla si naliať vodu. Na ceste k umývadlu sa jej telo roztriaslo a tak upustila pohár z ruky. Dopadol na zem, kde sa roztrieštil na tisíc drobných kúskov. Zahryzla si do spodnej pery a opatrne sa zohla. AJ napriek opatrnosti cítila ostrú bolesť v chrbte. Sama sebe sa čudovala, že po včerajšku stojí na nohách. Aby sa mala priznať taký záchvat bolesti mala naposledy v ľudskom svete. Chytila si hlavu a jej telo sa pomaličky začínalo triasť. Na dlážku začali dopadať slzičky. Pekne jedna po druhej. Pri dopade sa rozbíjali, tak ako pohár, ktorý pustila. Posadila sa na studenú dlážku a schúlila sa do klbka. Rukami si vošla do vlasov . Potiahla a tak si z nich vytiahla stuhy. Uvoľnilo jej to pár prameňov vlasov. Tie jej padli do tváre a dali tak úplne iný tvar jej vlasom.
"Sú o niečo dlhšie ako som si myslel." Trhlo ňou, keď započula jeho hlas. Sklonila hlavu, aby jej nebolo vidieť do tváre. Chcela zakryť slzy a červeň, ktorá jej zalievala líca. "Máš to márne. Nemusíš predo mnou nič skrývať."
"Prepáč mi, za to, čo sa včera stalo." Šepkala potichu.
"Za to sa mi vôbec nemusíš ospravedlňovať. Stalo sa to a basta."
"Dúfam, že som ti nespôsobila problémy."
"Za jeden deň, ktorý nestrávim v práci mi nič nepovedia. A hlavná vec aj tak je, že ti nič nie je. Ani si nevieš predstaviť, čo..."
"Musel to byť odstrašujúci pohľad. Vidieť niekoho v takomto stave." Hlas sa jej prestal triasť. Zodvihla hlavu a utrela si posledné slzy, ktoré jej stekali po tvári.
"Pre niekoho možno áno, no pre mňa to bolo niečo horšie. Vidieť ako sa trápi osoba, ktorú milujem..." Themia na neho po týchto slovách pozerala s otvorenou pusou. Nedokázala vydať zo seba ani hlásku. Hisagi sa ku nej začal približovať. Sadol si vedľa nej na studenú dlážku. Musel sa zasmiať nad Themiinou roztomilosťou.
"Včerajšok ma utvrdil v tom, že je zbytočné skrývať to čo cítim. A to platí aj pre teba."
"Ako si na to prišiel?" Habkala zo seba.
"Postačil mi na to len krátky bozk."
"Bozk?"
"Nerieš." Usmial sa o oprel si čelo o to jej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shandris Shandris | Web | 21. října 2012 v 9:55 | Reagovat

úžasna kapitola, chuďa Themia ma to veľmi ťažké teraz:( ale ešte, že jej Hisagi pomohol a je pri nej. Bolesť sa lepšie znáša, keď maš pri sebe najmilšiu osobu :))) aj keď musí to byť hrozné...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Design vytvorený pre prehliadač Google CHROME
themia-chan.blog.cz 2008-2012


Locations of Site Visitors